Vivienne Westwood - punk, sex a provokácia

Jedna z najvýraznejších módnych návrhárok súčasnosti by sa dala najjednoduchšie opísať slovami: je mi to fuk. Kráľovná punkovej scény má svoje vlastné pravidlá v živote aj odievaní a názor iných ju skrátka nezaujíma. Držiteľka ocenia Alžbety II. vie svetu ukázať holý zadok a zároveň navrhnúť kultové modely, ktoré zmenili celé generácie.

Vivienne sa narodila v malej dedine Tintwistle v grófstve Cheshire v Anglicku v roku 1941. Jej rodičia Gordon a Dora Swire sa vzdali dva roky pred tým, tesne po vypuknutí druhej svetovej vojny. V čase narodenia Vivienne bol jej otec zamestnaný ako skladník v továrni na lietadlá, predtým pracoval ako zeleninár. Neskôr sa rodina presťahovala do Harrow v Middlesexe, kde Vivienne chodila na odbor šperkárstvo na Westminsterskej univerzite, vtedy známej ako Harrow Art School. Po semestri však odišla. „Nevedela som, ako by si dievča ako ja, z robotníckej triedy, mohlo zarobiť na živobytie vo svete umenia,“ povedala neskôr. Zamestnala sa v továrni a popritom vyštudovala za učiteľku na prvom stupni. Lásky k šperkom sa však nevzdala a vytvárala kreácie, ktoré predávala v stánku na Portobello Road v Londýne počas tradičného sobotňajšieho trhu. V roku 1962 sa v Harrow stretla s Derekom Westwoodom a hneď v júli sa vzali. Vivienne si na svadbu sama ušila šaty. O rok neskôr sa im narodil syn Benjamin. Manželstvo však nemalo dlhé trvanie a o necelé tri roky sa rozpadlo kvôli inému mužovi. Bol ním Malcolm McLaren, budúci manažér dnes už kultovej kapely Sex Pistols.

 

Londýnsky punk

Hoci Vivienne ešte stále vyučovala, spolu s Malcomom navrhovala oblečenie. V roku 1967 sa im narodil syn Joseph Corré, neskorší zakladateľ značky Agent Provocateur. Keď sa Malcolm stal manažérom Sex Pistols, hudobníkov obliekal do modelov, ktoré spolu s Vivienne vytvorili. West­woodová sa stala akýmsi mesiášom punku v oblasti módy 70. rokov. Obchod s názvom SEX, ktorý si otvorili s McLarenom bol miestom stretnutí londýnskej punkovej scény. Medzi inými ho navštevovala aj ikona tých čias Viv Albertine. „Vivienne a Malcolm používajú oblečenie na šokovanie, podráždenie a vyvolanie reakcie, ale aj na inšpiráciu k zmene. Mohérové ​​svetre, pletené na veľkých ihliciach tak voľne, že cez ne môžete vidieť nahé telo, tričká nastrihané a popísané ručne, švy a štítky na vonkajšej strane, znázorňujúce konštrukciu diela. Tieto postoje sa odrážajú v hudbe, ktorú robíme. Je v poriadku nebyť dokonalý, aby ste ukázali fungovanie života a v mysle v našich piesňach. Preto je dôležité ukázať to aj oblečením,“ povedala známa hudobníčka. Povzbudzovaná celou punkovou scénou, Vivienne prestala učiť a začala naplno s Malcolmom navrhovať autorské kolekcie. Prvá, ktorú prestavili médiám a potenciálnym medzinárodným nákupcom sa volala Pirate. Pod oboma ich menami vznikli aj ďalšie kolekcie s tematickými názvami ako Savages (Divosi), Nostalgia of Mud (Nostalgia bahna), Punkature, Witches (Bosorky) a World Ends 1984 (Koniec sveta v 1984). A hoci koniec sveta nenastal, nastal rozpad partnerstva medzi Malcolmom a Vivienne.

 

Mini-krini a uniformy letušiek

Obdobie rokov 1981 – 1985 nazvala novým romantizmom a roky 1988 – 1991 ako pohanské. Hrdinovia návrhárky sa z punkáčov zmenili na „dievčatá z Tatler magazínu“. Nie, nezačala tvoriť elegantné kostýmčeky, svojou tvorbou parodovala oblečenie vyšších vrstiev v Británii. Zašla aj do histórie, aby vytvorila skrátenú verziu viktoriánskej krinolíny a originálne ju nazvala „mini-krini“. Netradičný model inšpiroval popredných návrhárov na čele s Christianom Lacroix. Mini-krini bola v roku 1989 opísaná ako kombinácia dvoch protichodných kúskov – krinolíny, reprezentujúcej „mytológiu obmedzenia a záťaže ženského odevu“ a minisukne predstavujúcej „rovnako pochybnú mytológiu oslobodenia ženského odievania“. Vivienne pristala aj na zdanlivo netradičný návrh Richarda Bransona. Britský miliardár ju požiadal o vytvorenie nových uniforiem pre letecký personál Virgin Atlantic. Dámska posádka mala na sebe červený kostým pozostávajúci z vydriečeného saka s typickými ostrými klopami v kombinácii s bielou blúzkou s vyvýšeným golierom s naskladanou látkou. Mužskú uniformu tvoril sivý a bordový oblek s červenými detailmi. Branson trval na použití trvalo udržateľných materiálov a Vivienne bola nadšená. Boli to prvé uniformy svojho druhu z recyklovaného polyestru na svete. Pred tým, ako uniformy predstavili médiám, absolvovali obaja niekoľko letov s palubným personálom a pilotmi, aby získali spätnú väzbu a následne zmeny zapracovali.

 

Pamela a Pharell viac ako kráľovská rodina

Hoci mnohí módni tvorcovia pochopili moc celebrít a vo veľkej miere s nimi spolupracovali. Vivienne Westwood mala aj v tomto punkový prístup a keď popredné hviezdy strieborného plátna nosili jej kreácie, ani to s ňou nepohlo. Držiteľka Oscara Marion Cotillard sa objavila na premiére filmu Verejní nepriatelia v krvavo-červenej róbe a niečo neskôr na evente Chopard v Cannes v ružových šatách, rusovlasá dizajnérka jej však spoluprácu neponúkla. Podobný postoj mala aj k návrhom pre princeznú Eugenie na svadbu princa Williama s Catherine Middleton. Oveľa viac ju nadchla niekdajšia hviezda seriálu Pobrežná hliadka, Pamela Anderson či raper Pharell Williams. Ten preslávil klobúk s názvom Westwood Buffalo až tak, že ma svoj účet na Twitteri.

 

Nudný Sex v meste a ocenia od Alžbety II.

Keď sa objavili prvé špekulácie o tom, že sa seriál Sex v meste dočká filmového pokračovania, fanúšikovania boli nadšením bez seba. Obzvlášť, keď sa objavili zábery z natáčania, kde je Sarah Jessica Parker, predstaviteľka Carrie, v svadobných šatách. Carrie je ako redaktorka Vogue pozvaná na fotenie v svadobných róbach, keďže sa ide vydávať za Pána Božského (hrá Chris Noth). Posledné šaty sú od Vivienne Westwood a všetkým prítomným sa zatají dych. Šaty napokon samotná dizajnérka pošle Carrie so slovami: „Carrie, videla som zábery z fotenie pre Vogue, tieto šaty patria vám. Vivienne Westwood.“ Túto scénu však návrhárka nevidela, keďže podľa vlastných slov odišla z premiéry po 10 minútach. Ponuku navrhnúť jedny z najslávnejších svadobných šiat v Hollywoode sa zhostila najmä kvôli dlhoročnému priateľstvu s kostýmovou dizajnérkou Sexu v meste, Patriciou Field. Po zhliadnutí spomínaných desiatich minút však nemala problém priateľku ostro skritizovať. „Myslela som si, že Sex v meste má byť o špičkovej móde, ktorá búra bariéry, no z toho čo som videla, nebolo nič nezabudnuteľné alebo zaujímavé.“ Napriek rebelskému postoju, film a samotné šaty do veľkej miery zachránili Vivienne Westwood pred bankrotom. Predávali sa v skrátenej verzii na stránke Net-a-porter a bol to podobný hit ako modré saténové lodičky od Manola Blahnika, ktoré si tiež obula filmová Carrie. Keď jej tvorcovia filmu Cruella ponúkli spoluprácu, West­wood odmietla. Film je ale jednoznačným uznávaním jej celoživotného diela a poctou punkovej módy. Ocenení sa dočkala aj od kolegov z módneho priemyslu a dve najvyššie jej udelila samotná kráľovná Alžbeta II. V roku 2006 jej k oceneniu Dôstojník najvyššieho Rádu Britského impéria pridala za zásluhy v oblasti módy a odievania druhý najvyšší stupeň Rádu britského impéria. Zaujímavé je, že Vivienne je pritom otvorenou kritičkou politiky a svoje názory prejavuje nahlas. Nehovoriac o tom, že keď preberala prvé ocenenie od kráľovnej, zatočila sa pred Buckinghamským palácom a fotografom ukázala svoje prirodzenie. Na prehliadkach sa snažila obracať pozornosť k téme hromadenia plastov či klimatických zmien. Nechala sa dokonca zatvoriť do vtáčej klientky, aby podporila zakladateľa serveru Wikileaks Juliana Assangea, ktorému hrozilo vydanie z Británie do USA.

Patrí do vydania: 
September 2022