Olivier Rousteing - Wonder Boy

Svet tisícok perál a kryštálov, supermodeliek, celebrít a nablískaného života v Paríži je jednou stránkou života známeho návrhára Oliviera Rousteinga. Tá druhá je bolestivá, plná sĺz a neustáleho boja o to, aby bol akceptovaný. Obe tvoria najmladšieho šéfdizajnéra francúzskeho módneho domu od čias Yves Saint Laurena.

Olivier Rousteing sa narodil v roku 1985 neznámej matke, ktorá ho ako sedemdňové bábätko nechala v sirotinci. Lydia Rousteing s manželom adoptovali chlapca z detského domova v Bordeaux, keď mal päť mesiacov. Tieto udalosti poznačili Oliviera na celý život a hoci vďaka adoptívnym rodičom a starým rodičom dostal mnoho lásky, stále sa cítil rozorvaný. Rousteing prišiel k svojej identite dizajnéra rovnakým spôsobom, akým prišiel k svojej identite: postupne a na očiach verejnosti. Ako dieťa vždy skicoval a často bol osamelý. Svoju rodinu opisuje ako starostlivú a milujúcu, no jeho pôvod vrhá na jeho život tieň neistoty. „Naozaj som sa bál, že ma vrátia späť do sirotinca,“ povedal v rozhovore pre Vogue. „Potreboval som sa uistiť, že moji rodičia si nemyslia, že sa rozhodli zle.“ Stal sa vzorným žiakom a všetko nasvedčovalo tomu, že sa dostane do elitných kruhov, čo sa podarilo, no inak ako si všetci predstavovali. „V konzervatívnom Bordeaux, by bol každý radšej, keby som bol právnikom,“ povedal s úsmevom. Akademický úspech mu však nepriniesol spokojnosť. „Bol som neustále sám, preč z domu, nemal som priateľov. Vždy som sa rád obliekal, aby som bol tým, kým som chcel byť, čo nebolo vždy ľahké. Viete asi aká je podlosť detí v škole.“ Doma sníval o vznešenosti svetovej popkultúry tej doby a o supermodelkách, ktoré ju stelesňovali. „Neexistuje nikto, kto by mal na mňa väčší vplyv ako Cindy Crawford, Naomi Campbell a Claudia Schiffer.“ Najviac sa mu páčilo, že ich vplyv presahoval módny priemysel. Poznala ich predsa jeho mama, ktorá o móde nič nevedela aj babka či spolužiaci.

 

Od tanca v nočných kluboch k práci pre Balmain

Jeho rozhodnutie ísť na módnu školu na parížskom ESMOD rozrušilo jeho rodinu. „Na mojich rodičoch je krásne, že to nikdy nepochopili. Keď prídem domov, stále tomu nerozumejú. Prečo toto trápenie? Prečo taký tlak kvôli topánkam,“ opisuje Olivier. Jeho rozhodnutie opustiť školu módy už po niekoľkých mesiacoch a pustiť sa do práce v módnom biznise bez titulu či skúseností ich znepokojilo oveľa viac. Jeho prvé stáže v haute couture boli neplatené, a tak na pokrytie výdavkov tancoval v klube. „Videl som krásu noci a aj jej odvrátenú stránku.“ Rousteing opisuje svoje prvé roky v móde ako snahu o zosúladenie a splynutie. V roku 2003 prišiel prelom v jeho kariére, keď sa dostal do módneho domu Cavalli. Zakrátko na to bol povýšený na hlavného návrhára dámskej konfekcie pre ženy. V roku 2009 sa Rousteing pripojil k tímu Balmain. Počas svojho raného pôsobenia úzko spolupracoval s Christophom Decarninom, vtedajším kreatívnym riaditeľom francúzskeho módneho domu. „Keď som začínal, staval som na základoch, ktoré zanechal Christophe,“ povedal Olivier. Talentovaný Francúz sa stal najmladším kreatívnym riaditeľom módneho domu od čias Yves Saint Laurena. Začiatky v tejto pozícii však neboli ľahké, mnohí tvrdili, že nie je dostatočne talentovaný a značku potiahne ku dnu. Po troch rokoch vo funkcii kreatívneho riaditeľa Balmain zažil to, čo sa dá nazvať prelomom. Oliver sa rozhodol, že namiesto toho, aby sa snažil zodpovedať ideálu „dokonalého“ parížskeho dizajnéra popredného módneho domu, pokúsi sa byť sám sebou.

 

Moc sociálnych sietí a celebrít

Rousteing veľmi skoro pochopil, že byť sám sebou, znamená robiť veci inak. Bol oveľa vnímavejší na to, čo mainstream chce a všimol si rastúcu nedôveru voči tradičnej komunikácii módnych domov. Začal budovať nielen účet Balmain na Instagrame, ale aj svoj osobný. „Olivier je jedným z najsledovanejších módnych návrhárov vo Francúzsku, ak nie tým najsledovanejším,“ povedal nedávno Pierre A. M’Pelé, sám líder generácie francúzskych módnych novinárov, ktorý sa dostal do popredia prostredníctvom sociálnych médií. „Veľmi skoro pochopil, že sociálne médiá a digitálna sféra sú neoddeliteľnou súčasťou budúcnosti módy – že nejde len o nakupovanie online, ale aj o priamu komunikáciu s publikom. Realita je taká, že ľudia sú hladní po módnom, ale aj osobnejšom obsahu: chcú vedieť, kto stojí za značkou a aký je ich život. Hlavný vplyv na to mali televízne reality show za posledné desaťročie.“ Dodal, že Olivier pochopil moc sociálnych sietí a zaviazal sa k tomu, preto sa nesťažuje na riziká. Dnes už je všeobecne známe, že sociálne média musia byť súčasťou firemného marketingu, keď s tým začal Olivier, známe módne značky si mysleli, že sa zbláznil. V skutočnosti zachytil tú správnu vlnu a Balmain čoskoro ospevovali influenceri aj celebrity. Medzi najväčších fanúšikov patrí celá rodina Kardashian na čele s „momager“ (skratka pre mamu manažérku) Kris Jenner. Kim si značku obliekla nespočetne veľakrát, okrem iného aj na najväčšiu módnu akciu roku Met Gala. Rovnako tak urobila aj sestra Kylie, ktorá s Balmain vytvorila aj kozmetickú kolaboráciu s jej vlastnou značkou. Olivier urobil aj ďalší nečakaný krok a súhlasil so spoluprácou so švédskym reťazcom H&M. Vo futuristickej kampani sa v metre prechádza „Balmain army“ (Balmain armáda) na čele s Kendall Jenner. Svet sa išiel zblázniť a spolupráca sa stala druhou najúspešnejšou v histórii, hneď po Karl Lagerfeldovi. Olivierovi sa plnil sen o popkultúre, tentokrát ju nesledoval z detskej izby. Sám ju vytváral. Dizajnér si splnil aj najväčší detský sen. Do jednej z kampaní oslovil Naomi Campbell, Claudiu Schiffer a Cindy Crawford. A všetky bez váhania súhlasili. V Balmain opätovne zmenil smer. Olivier si všimol, že sa mladí ľudia odvracujú od Instagramu a vnímajú ho ako umelý a nereálny. Módny dom sa začal zameriavať na zábavný priemysel. Kostýmy pre kráľovnú Beyoncé na Coachellu či do filmu Špión, ktorý mi dal kopačky. „Ľudia budú hľadať príbehy viac ako obrázok, ktorý po dvoch sekundách zmizne,“ hovorí o budúcnosti Olivier.

 

Pátranie po skutočných koreňoch

Napriek medzinárodnému úspechu, cítil dizajnér vnútornú prázdnotu a rozhodol sa pátrať po svojich biologických rodičoch, čo zobrazuje aj dokument Wonder Boy na Netfixe. Názov je odvodený od textu, ktorý Olivier čítal a hovorí o chlapcovi s ťažkým detstvom, ktorý dokázal uspieť. „Čím viac viem, kam smerujem, tým viac chcem vedieť, odkiaľ pochádzam,“ zdôvodnil svoje pohnútky návrhár. Od sociálnej pracovníčky sa Rousteing dozvedá rok narodenia svojej matky a okamžite si to spojí so svojim dátumom narodenia. „Mala 15, to som vôbec nečakal,“ s plačom povedal Olivier. Pochádzala z Džibutskej republiky v Afrike, no podľa všetkého žili s rodinou v Somálsku, až kým neprišli do Francúzska. V dokumentácii k odovzdania dieťaťa na adopciu uviedla, že nechce, aby jej mladší súrodenci vedeli o tehotenstve a že chce doštudovať školu. Otehotnela ešte ako 14-ročná s 25-ročným mužom z Etiópie. „Kým neviem kto som, nemôžem sa mať rád,“ hovorí v dokumente Olivier a jeho slová doslova lámu srdce. Po krátkom uvažovaní sa napokon rozhodne, že chce matku kontaktovať, aj napriek tomu, že chcela zostať anonymnou do konca jeho života. Sociálni pracovníci zistili, že žije vo Francúzsku a má korešpondenčnú adresu. Olivier jej napísal dojemný list. Návrhár sa však so svojou bilogickou matkou nestretol a podľa dostupných informácií ho nijako nekontaktovala. Olivier svoju nádej vyslovil aj v závere dokumentu Wonder Boy. „Verím, že sa v tomto dokumente spoznáš.“

Patrí do vydania: 
Júl-August 2022