Škótsky spevák Rod Stewart sa stal hviezdou už pred vyše tridsiatimi rokmi vďaka skladbe Maggie May. Veľký návrat zaznamenal hitom Do Ya Think I‘m Sexy a dodnes vydáva albumy. Posledné štyri venoval prespievaniu starých amerických pesničiek z polovice dvadsiateho storočia, ale koncom roku 2006 prichádza s novinkou – albumom najväčších hitov klasického rocku. Jeho nezameniteľný hlas a výnimočná osobnosť určite aj tentoraz potešia príslušníkov rôznych generácií.
Rod pôvodne nechcel byť spevákom. Bol najmladší z piatich detí a rodina zápasila s chudobou, takže chlapec trávil veľa času vonku, s kamarátmi na futbale. Ako pätnásťročný hral futbal a chcel sa stať profesionálnym hráčom. Lenže potom mu otec daroval gitaru a Rod začal spievať… Zaujímavo sfarbený hlas mu už o pár rokov priniesol úspech. Ďalšou zaujímavosťou je spevákov súkromný život – je zaťažený na plavovlásky. Momentálne žije s britskou modelkou Penny Lancaster a malým, ročným synom. Hoci sa vám môže na základe nasledujúceho rozhovoru zdať, že je spevák trochu arogantný, skutočne má byť na čo pyšný. Kto ho raz videl spievať naživo, určite pochopí…
Čo ste cítili, keď ste prvýkrát počuli pieseň od Creedence Clearwater, ktorá je na Vašom albume číslom jeden?
Priznám sa, že som skladbu nepoznal, kým mi ju nepustili ako návrh pre tento album. Mám však taký pocit, že kolega John Fogerty musel byť pod vplyvom niečoho, keď ju písal, pretože vôbec nerozumiem tomu, o čom tá pesnička vlastne je.
Je na albume skladba, ku ktorej ste v minulosti mali nejaký vzťah?
Ale samozrejme. Napríklad It’s A Heartache bola vždy jednou z mojich najobľúbenejších. Keď ju v roku 1977 naspievala Bonnie Tyler a okamžite sa z nej stal obrovský hit, veľa ľudí mi hovorilo, to si mal naspievať ty, veď to je skladba šitá pre tvoj hlas!
Máte veľmi neobyčajný, drsný hlas. Je jednoduchšie prespievať skladby interpretov, ktorí majú podobnú farbu hlasu?
Nedá sa to povedať vo všeobecnosti. Napríklad hlasy Boba Segera a Bonnie Tyler znejú podobne ako môj, ale napríklad hlas Van Morrisona vôbec nie. Lenže Crazy In Love je napriek tomu jedna z mojich obľúbených a absolútne najmilšia pesnička mojej snúbenice. A aj tak sme museli bojovať o to, aby sa vôbec na album dostala.
Cítite sa pri spievaní prevzatých pesničiek inak, ako keď spievate vlastné staršie hity?
Je jasné, že skladby, ktoré som si napísal sám, sú mi bližšie. Má to však aj inú stránku: všetky skladby, ktoré spievam naživo na koncerte, dostávajú úplne iný charakter, ako keď ich počúvate z cédečka. Takže už sa neviem dočkať chvíle, keď vyrazím na koncertné turné a budem tieto pesničky spievať pred publikom.
Zistili ste pri spievaní slávnych starých skladieb z predchádzajúcich štyroch albumov niečo nové aj o sebe?
Áno, že môj hlas znie ešte lepšie, ako som si doteraz myslel! Je to tým, že je potrebné hlas úplne kontrolovať, aby som tie skladby dokázal naozaj vystihnúť a skutočne ich prežívať. Naučil som sa toho veľmi veľa, čo mi potom pomohlo aj pri nahrávaní tohto albumu, napríklad ako správne pri speve dýchať. Bolo dosť maličkostí, na ktoré som si musel dávať pozor.
Mimochodom, prečo máte po boku vždy blond priateľky? Je to kvôli ich výzoru alebo ich osobnosti?
Ani nie, ale prezradím vám, odkiaľ pochádzajú moje blond ambície… Ako malý chlapec som raz videl fotografie Marilyn Monroe a okamžite som sa do nej zaľúbil. Ale teraz ľúbim už len jednu – moju Penny!
Počas tohto roka ste ako hlasový tréner hosťovali v americkej sérii súťaže SuperStar. Čo ste radili mladým spevákom?
Jednému dievčaťu som navrhol, aby sa pri speve viac uvoľnila a spomalila frázovanie. Poslúchla ma a v ďalšom kole zo súťaže vyletela! Takže naozaj netuším, či som bol takou veľkou pomocou…
Potrebuje vôbec človek nejakú techniku spevu, keď má taký hlas ako Vy?
To je skvelá otázka! Nie, nie bezpodmienečne. Myslím, že niektorí z najlepších spevákov na svete nemajú práve najlepšiu techniku. Bob Dylan má síce jedinečný hlas, ale žiadnu techniku… A podobne by to mohlo byť aj v prípade Phila Collinsa či Micka Jaggera. A aj preto som svojej devätnásťročnej dcére Ruby povedal, keď chcela začať chodiť k hlasovému pedagógovi: Kvôli rock’n’rollu to vôbec nepotrebuješ, tam ide hlavne o správny výraz!
Ani život Roda Stewarta nie je len ružový. Zmenila rakovina a nasledujúca operácia v roku 1999 Váš hlas?
Mám pocit, že je môj hlas z nejakého nepochopiteľného dôvodu po zákroku ešte lepší. A pre predchádzajúcu sériu albumov s názvom American Songbooks bol absolútne perfektný. Ešte o niečo nižšie položený, viac zadymený, ešte viac sexi.
Báli ste sa, že už nebudete môcť nikdy spievať?
Viac strachu som nikdy nemal. Po štyroch mesiacoch nastal stav, že to na zlepšenie vôbec nevyzeralo. Nevládal som spievať dlhšie ako päť minút. Ale sily sa mi začali vracať, keď som začal každý deň chodiť s jednou kapelou do garáže a spievať s nimi. Najskôr tri minúty, potom štyri, päť, šesť – až to zasa boli dve hodiny. Čiže opäť staromódna tvrdá práca!
Kto Vás vtedy najviac morálne podržal?
Môj manažér, ktorý mi dodával odvahu, a jeden židovský kantor, ktorého som si najal ako učiteľa spevu, no poskytol mi hlavne duchovnú pomoc.
Encyklopédia rockovej hudby časopisu Rolling Stone Vás označuje za najvýnimočnejšieho a najtalentovanejšieho speváka rockovej hudby, no trochu Vám zároveň vyčíta, že ste to v 80. a 90. rokoch viac nevyužili.
Je to pravda. V tých časoch som nahrával dosť zvláštne albumy, hlavne v 80. rokoch, keď som trochu stratil záujem o hudobný priemysel. Pripadal som si takmer ako nájomný spevák, ktorý splnil to, čo mu producent nariadil. Našťastie sa tento kruh uzavrel a zasa mám kontrolu nad vlastným osudom.
Váš prvý album z roku 1969 mal názov An Old Raincoat Won’t Let You Down (Starý pršiplášť ťa nesklame). Ako je to dnes s Vami? Kedy ste spoľahlivý a kde zas nie?
Mám pocit, že som dnes spoľahlivý na sto percent v každom smere. Snažím sa byť čo najviac so všetkými svojimi (siedmimi) deťmi. Zároveň fungujem ako skvelý šetrič času – nemám totiž čas na ľudí, ktorí míňajú čas druhým… Ale moja snúbenica túto vlastnosť nemá. Stále mešká… (Smiech.)
Dala Vám hudba všetko, čo ste si vysnívali?
Dala mi viac než všetko! Keď som začal spievať, bol všetkým, po čom som túžil, lacný športiak. Teraz vlastním päť Ferrari. Dostal som viac, ako som kedy dúfal, a budem za to večne vďačný. Je to dar od Boha. Nikto iný mi to nedal.
Futbal patrí medzi Vaše vášne. Ešte si zahráte?
Veľmi rád by som hral, ale moje kolená už kvôli futbalu absolvovali štyri operácie. Takže som kopačky zavesil na klinec, ale, samozrejme, rád sa na futbal pozerám a rád sa zapájam do aktivít okolo tohto športu.
Myslíte, že sa Škótsko kvalifikuje na nasledujúce Majstrovstvá Európy?
To by bol absolútny zázrak! Síce sme porazili Francúzov a obsadili čelo našej tabuľky, ale akosi pochybujem, že by sme si podobne poradili s Talianskom… No ale, človek nikdy nevie… Určite sa na Majstrovstvá Európy pôjdem osobne pozrieť.