Jednoduchosť, nadčasová elegancia a dôraz na detail predstavujú základné súradnice talianskeho módneho domu, ktorého symbolom sa stalo sako. Za takmer päťdesiat rokov od založenia značky je Armani presvedčený o tom, že „elegancia neznamená, že si vás niekto všimne, ale že si vás zapamätá.“
Giorgio sa narodil 11.júla 1934 v meste Piacenza počas nesmierne komplikovaného obdobia v talianskej histórii. Spolu so súrodencami, starším bratom Sergiom a mladšou sestrou Rosannou, zažili útrapy druhej svetovej vojny na vlastnej koži. „Boli sme chudobní a život bol ťažký,“ vysvetlil návrhár v rozhovore pre Harper‘s Bazaar. Niektorí z jeho priateľov boli zabití počas spojeneckých bombových útokov. Jeho jediným útekom od reality bolo strieborné plátno. „Kino v Miláne bolo útočiskom - palácom snov. Filmové hviezdy sa mi zdali také očarujúce. Zamiloval som sa do idealizovanej krásy hollywoodskych hviezd.“ Už v ranom veku sa Armani začal zaujímať o anatómiu tela a vyrábal „bábiky z blata, v ktorých bolo ukryté kávové zrno,“ ako vysvetlil denníku Guardian. Jeho fascinácia ľudským telom viedla k dvom ročníkom na lekárskej fakulte. V štúdiu si dal prestávku kvôli absolvovaniu povinnej vojenskej služby a hoci to znie absurdne, práve tam prvýkrát okúsil módu. „Počas vojenskej služby som mal 20 dní voľna a využil som ich na dovolenku v Miláne,“ vysvetlil Giorgio v rozhovore pre magazín Time. Vďaka kamarátovi sa zamestnal v obchode, kde najskôr pomáhal fotografovi a neskôr začal navrhovať vizuálnu stránku výkladov. Hneď, ako svoju službu dokončil, s medicínou sa navždy rozlúčil a jeho kroky viedli do milánskeho obchodného domu La Rinascente. Netrvalo dlho a všimli si ho v Nino Cerruti. Navrhli mu, aby sa stal ich dizajnérom a on to s podporou priateľa Sergia Galeottiho prijal. Giorgio rozvíjal svoj talent aj pre iné značky, až kým spoločne so Sergiom nezaložili v sedemdesiatych rokoch konzultačnú kanceláriu na Corso Venezia v Miláne. Odevy, ktoré predávali sa Armanimu zdali prekombinované a nefunkčné. Všímal si zložitosť strihov, zbytočnosť ramenných vypchávok či použitie a význam gombíkov. V roku sa 1974 sa jeho „štúdium oblečenia“ pretavilo do prvej autorskej pánskej kolekcie. O rok neskôr prišiel aj s dámskou líniou, ktorú verejnosť vrelo prijala. Podstatou bolo vytváranie prirodzených strihov v subtilných farebných tónoch, čo bolo netradičné a inovačné v danom období. „Moja vízia bola jasná. Veril som v to, že dokážem odstrániť umelosť v odievaní a veril som v neutrálne farby,“ povedal návrhár. Úspech zo sebou priniesol aj založenie spoločnosti Geogio Armani a.s.
Armaniho sako
Typickým odevom Armaniho tvorby je sako. Ten, kto ho má na sebe sa okamžite stáva viac atraktívnym a hrdo sa nesie po svete, podobne ako Richard Gere v kultovom filme Americký Gigolo. Film z roku 1980 zachytáva škandalózny príbeh mladého muža, ktorý sa živí potešením žien. Snímka nepreslávila len samotného herca ale aj módny dom Armani. Predaje vyleteli na strop a mať kúsok od Armaniho bolo symbolom spoločenského postavenia a ekonomického úspechu. Saká sa čoraz častejšie objavovali aj v dámskych kolekciách. Záväznejšie tvídové striedali vydriečené saká s dôrazom na ramená a keď sa k tomu pridali ležérne široké nohavice, zrodil sa nohavicový kostým. Hoci bol Yves Saint Laurent preslávený ženským smokingom a mnohí návrhári sa vyhýbali tvorbe čohokoľvek podobného, aby neboli obvinení z kopírovania, Armani sa neobával. Inšpirovaný filmovými snímkami dvadsiatych a tridsiatych rokov vytvoril sako, aké by nosila Greta Garbo. Androgýnny smoking s dávkou zmyselnosti, ktorý bol absolútnym originálom a dodnes sa v istých obmenách objavuje v Armaniho kolekciách. Magazín Time venoval v osemdesiatych rokoch Giorgiovi titulnú stranu, čo sa stalo iba druhýkrát v histórii. Prvým bol Christian Dior. Nad opálenou tvárou modrookého Taliana sa týčil titulok: „Giorgiov nádherný štýl.“ Reportér magazínu Jay Cocks vtedy poznamenal: „Ak sú šaty tkaninou histórie a štruktúrou času, tak čas práve teraz patrí Armanimu.“ Hoci sa návrhárovi profesionálne darilo, v súkromí zažíval ťažké chvíle. Jeho spoločník a dlhoročný najlepší priateľ Sergio Galeotti prehral boj s AIDS. Zle jazyky tvrdili, že Giorgio nevládne zároveň navrhovať a exekuovať spoločnosť, no on všetkým dokázal, ako veľmi sa mýlili.
Miami Vice a múza Cate
Zatiaľ čo sa v Európe dizajnér tešil veľkej popularite, v Amerike ho nepoznali. Uvedomujúc si úspech filmu Americký Gigolo, sa Armani rozhodol odprezentovať americkému publiku prostredníctvom kostýmov v televíznom seriáli Miami Vice. Don Johnson v bielom obleku s modrým tričkom a slnečnými okuliarmi zabezpečil talianskemu módnemu domu hladký vstup na trh. Keď v Los Angeles otvorili Armani butik na Rodeo Drive, kľučku si podávali Michelle Pfeiffer s Jodie Foster, Juliou Roberts, Richardom Geerom a Johnom Travoltom. V deväťdesiatych rokoch sa Giorgio stal návrhárom celebrít. „Oblečenie od Armaniho nevzbudzuje pochybnosti ani neistoty. Je to skrátka Armani, a tým je vyjadrená podstata. Jeho odevy sú všetkým, čím potrebujú byť, aby ženu urobili krásnou,“ povedala herecká legenda a femme fatale Sophia Loren. Podobne sa vyjadrila aj múza módneho domu, globálna ambasádorka Armani Beauty a tvár vône Sí, Cate Blanchet. „Kde len začať rozprávať o tom, čo všetko zbožňujem na maestrovi Armani. Milujem jeho invenčnosť a jeho intenzívnu zvedavosť. Milujem jeho tvorivý nepokoj, ktorý je až nadpozemský. Je to pozoruhodný človek,“ povedala herečka a dodala, že keď dostala svoj prvý herecký honorár, išla do Armani butiku v Sydney a kúpila si nohavicový kostým, ktorý ma do dnešného dňa. Blanchet je s návrhárom a značkou natoľko spätá, že si svoju druhú zlatú oscarovú sošku a tiež Zlatý glóbus prebrala v dych berúcich róbach Armani Privé.
Namiesto dôchodku hotel
Na začiatku nového milénia mal Armani viac ako 200 butikov po celom svete a tržby v hodnote dvoch miliárd dolárov. Spoločnosť rozšírila svoju pôsobnosť aj na pole kozmetiky, parfumov, doplnkov do domácnosti, nábytku či luxusných sladkostí a reštaurácií. Aj napriek tomu, že sa mnohé renomované módne domy vzdávajú „vysokého šitia“, v roku 2005 debutoval Armani s kolekciou haute couture. Vytvorenie takýchto modelov je špeciálnou poctou, zároveň však ide o časovo aj finančne náročné prípravy. Taliansky návrhár prijal túto výzvu a paradoxne to vnímal ako isté spomalenie. „Zamyslite sa nad tým, aké oslobodzujúce je pre návrhára vytvoriť jedny dokonalé šaty tak, aby ste uspokojili len jednu zákazníčku,“ vysvetlil pre magazín In Style. Aj keď by sa mohlo zdať, že vo veku 87 rokov sa bude táto legenda poberať na dôchodok, opak je pravdou. Jeho najnovšou vášňou sú hotely. Prvý otvoril v opulentnom Dubaji, druhý v jeho milovanom Miláne a rozhodne nekončí.