Vysoký krvný tlak až trikrát zvyšuje riziko mozgovej cievnej príhody alebo srdcového zlyhania. Je pravda, že to väčšinou všetci vieme, mnohí z nás však podceňujú prvé príznaky hypertenzie a žiadne opatrenia na zmenu a zlepšenie tohto stavu nerobíme.
Pohodlný život nám vyhovuje, čím ďalej, tým menej sa hýbeme, nadmieru solíme, stále častejšie bojujeme s obezitou a siahame „po poháriku”, čo tiež negatívne ovplyvňuje hodnoty krvného tlaku. Tieto návyky sa veľmi ťažko menia, faktom však zostáva, že vysoký krvný tlak je jedným z najrizikovejších faktorov infarktu, cievnych mozgových príhod alebo srdcového zlyhania, ktorého výskyt v posledných rokoch strmo narastá. Starostlivosť o pacienta sa na jednej strane zlepšuje, pacienti nastavenú liečbu, ako aj zmenu životného štýlu dobre znášajú, celkový výskyt hypertenzie v populácii sa však znižovať nedarí. Podľa štatistických údajov zaznamenávame čoraz vyšší výskyt hypertenzie u mladších pacientov, najmä u mužov. V generácii tridsiatnikov trpí vysokým krvným tlakom každý piaty. Najväčší nárast pozorujeme u obyvateľov okolo 50. roku života a vo veku 70 rokov už trpia hypertenziou dve tretiny občanov Slovenska.
Nebezpečenstvo rannej hypertenzie
V priebehu dňa sa krvný tlak mierne mení. Normálny denný rytmus je charakterizovaný poklesom krvného tlaku počas noci a jeho zvlášť prudkým vzostupom v čase ranného prebudenia. Štúdie preukazujú, že zvýšený výskyt infarktu, náhlej srdcovej smrti a ischemickej alebo krvácavej mozgovej príhody je najčastejší v ranných a doobedňajších hodinách, medzi piatou či šiestou hodinou a poludním. Je dokázané, že ranné meranie krvného tlaku doma má väčšiu vypovedaciu hodnotu pre dlhodobé sledovanie negatívnych účinkov vedúcich k infarktu či záchvatu mŕtvice, než náhodné merania v ambulancii lekára. Pri týchto meraniach môže dôjsť k takzvanému syndrómu bieleho plášťa, ktorý u pacientov vyvoláva stres z pobytu v ambulancii a v jeho dôsledku k vyššie nameraným hodnotám tlaku krvi. Kardiologické a hypertenziologické spoločnosti odporúčajú merať si tlak v rovnakých doobedňajších hodinách (6-12 h) alebo večerných hodinách (18-23 h); niektoré tlakomery (napr. Microlife) zároveň jednotlivé merania automaticky vyhodnocujú.
Zmerajte si tlak správne
Uvádza sa, že 84 percent pacientov nepozná zásady správneho merania krvného tlaku. Aj keď si kúpime kvalitný tlakomer, pri jeho nesprávnom používaní získame nepresné hodnoty. Podľa Mgr. Petra Podstupku, odborníka z oblasti metrológie (odbor, ktorý sa zaoberá meraním rôznych technických a fyzikálnych veličín), je vhodné používať klinicky testované digitálne tlakomery, vybavené minimálne funkciou IHB (Irregular Heartbeat), ktorá počas merania krvného tlaku spoľahlivo odhalí aj srdcovú arytmiu. Pri zakúpení tlakomeru sa nezdráhajme požiadať o krátke zaučenie, napríklad v lekárni, pretože mnohí z nás urobia prvú chybu už pri nasadení manžety.
Porucha srdcového rytmu
Vďaka novodobým prístrojom pri meraní nejde len o sledovanie hodnôt krvného tlaku, ale aj o včasné odhalenie arytmie, hlavne nebezpečnej atriálnej fibrilácie (chvenie predsiení srdca). Pri tejto poruche srdce nepracuje efektívne. Krv sa neprečerpáva dostatočne do srdcových komôr. Hromadí sa v predsieňach, čo mnoho ráz vedie k vytvoreniu krvnej zrazeniny (trombu). Tromb sa môže uvoľniť a s krvným prúdom sa dostať zo srdca na rôzne miesta v tele. Najčastejšie však cievami do mozgu, čo je zvlášť nebezpečné, alebo do obličiek či končatín. Najobávanejšie a najzávažnejšie je postihnutie mozgu – mozgová príhoda. Riziko mozgovej príhody je u ľudí s atriálnou fibriláciou desaťkrát vyššie ako u zdravej populácie. Digitálne tlakomery so zabudovanou funkciou Afib tak dokážu zaregistrovať skrytú predsieňovú arytmiu a vďaka tomu znížiť u sledovanej osoby riziko mozgovej príhody až o 68 percent. Na záver treba zhrnúť, že moderný tlakomer dokáže merať krvný tlak, sledovať pulz a rozpozná výskyt predsieňovej fibrilácie. Vďaka technológii MAM automaticky trikrát zopakuje meranie, čo ešte spresní výslednú hodnotu. Prepojením cez Bluetooth alebo cez USB konektor sa dá pripojiť k smartfónu alebo počítaču.
Ako postupovať pri meraní tlaku?
Správne si nasadiť manžetu, byť pred meraním v pokoji (10 – 15 minút), sedieť vzpriamene, nerozprávať a zmerať si tlak 1-krát. Ak tlakomer deteguje výskyt arytmie, následne prepnúť na 3-násobné meranie a vyšpecifikovať, či ide o komorovú alebo nebezpečnú predsieňovú arytmiu (zatiaľ je technológiou na rozpoznanie atriálnej – predsieňovej fibrilácie vybavený len tlakomer Microlife s označením Afib). V prípade, že prístroj diagnostikuje predsieňovú arytmiu opakovane, je potrebné navštíviť lekára, absolvovať vyšetrenie EKG i ďalšie potrebné vyšetrenia a po potvrdení zistenej skutočnosti ihneď začať liečbu pod dozorom lekára.
Pravidelné sledovanie tlaku krvi môže aj vám zachrániť život. Viac na www.microlife.sk