Róbert Opatovský - V štýle Swing & Latin

Mladý slovenský spevák Róbert Opatovský prichádza s novým albumom, ktorý je vo všetkom celkom iný, ako predchádzajúce. Už samotný buklet svojim dizajnom, zoznamom piesní, ale aj menami spolupracujúcich hudobníkov, napovie mnoho. Rozhodol sa opäť vstúpiť na pole štýlu swing a latin-jazz, pod drobnohľad tých najnáročnejších poslucháčov. Pozhovárali sme sa preto o začiatku jeho novej hudobnej éry, ale aj o období dávno predtým.

Ako spomínate na svoje začiatky?

Spomínam si na obdobie, keď som ukončil konzervatórium – uvedomil som si, že s gitarou, ktorú som študoval, asi nebudem mať úspech, aký som si predstavoval. Obdivujem ľudí, ktorí ostanú pri klasike, hrajú v orchestroch, živia sa klasickou hudbou, pretože sám som to niekoľko rokov robil. Viem, aké je to náročné, udržiavať sa vo forme a cvičiť päť, šesť hodín denne.

Niečo sa však muselo stať, keď ste začali spievať.

Človeka vždy vietor nakoniec zaveje tam, kam patrí. V tom období som sa dal dohromady s Ľubom „umelcom“ Priehradníkom, ktorý zakladal kapelu. Ani neviem ako a začal som spievať… Musel som sa však naučiť techniku spevu, aby som si neodpálil hlasivky, tak som začal chodiť na hodiny k Adriene Bartošovej. Ukázala mi cestu, naučil som sa Tugendliebovu techniku, preberali sme aj swingové a džezové štandardy.

V tom časte ste sa stali spevákom vojenského súboru, big bandu…

Áno. Pod vedením Bohumila Trnečku sme mali v repertoári rôzne swingové skladby. Vtedy sa vo mne začala rodiť myšlienka začať sa venovať hudbe a spevu naplno. Cítil som, že to nie je len chvíľkové poblúznenie hudbou, ale že k nej mám skutočne hlboký vzťah.

Kedy ste sa pevne rozhodli, že sa spevu už nevzdáte?

Asi to spôsobili bratislavské štvrtkové Rock Café večery, na ktoré si spomínam veľmi rád. Spočiatku ich nenavštevovalo mnoho ľudí, ale postupne sa stávali stále populárnejšie a do klubu prichádzali stovky návštevníkov. Vtedy som začal na sebe tvrdo pracovať.

Máte za sebou spevácke skúsenosti aj zo zahraničia, vskutku exotické – rok ste spievali v kluboch v japonskom Fukuoku na ostrove Kjušú. Ako ste sa dostali práve tam a ako na to obdobie spomínate?

Zoznámil som sa s Luciou Lužinskou, ktorá tam už spievala. Jeden jej známy, majiteľ istého klubu, chcel pútavý a kvalitný program, tak ma angažoval. Spieval som swingovú muziku, teda niečo celkom iné než čím som sa v tom istom čase na Slovensku prezentoval. Mal som možnosť vyskúšať si, či sa dokážem postaviť pred mikrofón na neznámom mieste, v cudzej krajine, v celkom inej kultúre. Zistil som, že to funguje. Ako neznámemu človeku sa mi podarilo získať si svoje publikum. V podstate ma angažovali aj ďalej, ale cítil som ambíciu pokračovať doma v tom, čo som začal. Japonsko mi však mnoho dalo. Získal som sebavedomie i pokoru. A v konečnom dôsledku som si uvedomil, že by som tam nedokázal trvalo žiť.

Ak nerátame Váš najnovší, vydali ste doteraz päť albumov. Prvý bol Robo Opatovský, potom Nebol som zlý, Pravá tvár, Prílev energie a V tom zvláštnom sne. Všetky sa niesli v popovom štýle. Ten, ktorý práve predstavujete, sa však ideovo celkom odvrátil. Čo Vás viedlo k takému rozhodnutiu?

Po albume V tom zvláštnom sne som pocítil, že by som chcel robiť niečo celkom iné, dospelé a kvalitné, hudbu pre ľudí s dobrým vkusom. Na tento žáner som sa chystal už veľmi dlho. A teraz prišiel ten čas. Stalo sa však, že vydavateľstvo, v ktorom som predtým vydával svoje albumy, sa nechcelo podieľať na niečom takom nekomerčnom, ako je mix štýlov swing a latinský džez. Práve táto skutočnosť ma priviedla na myšlienku založiť si vlastné hudobné vydavateľstvo, v ktorom budem vydávať tú najkvalitnejšiu hudbu, akú dokážem prezentovať. A určite po rokoch príde satisfakcia v podobe uznania tejto kvality.

Čo teda prinášate na albume Swing and Latin?

Sú na ňom skladby, ktoré sa mne osobne veľmi páčia. Matúš Jakabčic prearanžoval do swingu alebo latin moje vlastné, staršie skladby a niekoľko prebraných piesní, ktoré mám rád. Z mojich skladieb sú to napríklad Sen, Oceán alebo Natália, prerobené na štýl bossa-nova. Skladba Dúhový pelikán, ktorú som pôvodne spieval len v sprievode klavíra, je na novom albume aranžovaná ako džezová balada. Vzniklo samozrejme aj zopár nových skladieb špeciálne pre tento album. Čo by som však rád zdôraznil, na albume nájdete niekoľko priam klasických skladieb slovenskej hudby. Napríklad pieseň Milovanie v daždi, ktorú napísal Jaro Filip pre Richarda Müllera, alebo skladbu Dvaja z muzikálu Neberte nám princeznú. Bola pre mňa veľká česť zaspievať si s takými osobnosťami, ako Josef Laufer, Richard Müller či Ilona Csáková.

Čo myslíte, ako radikálnu zmenu Vášho imidžu a hudobného štýlu prijme publikum?

Prirovnám to k novej láske. Dvaja sa najprv zoznamujú, spoznávajú. Je to tak aj s publikom. To, ktoré ma počúvalo doteraz, asi neprejde na džez. Verím, že sa mi podarí osloviť poslucháčov, ktorý ma doteraz nepočúvali. Omnoho jednoduchšie by bolo, keby som prišiel na scénu ako celkom nový, neznámy spevák, ktorý od začiatku hrá swing a džez. Ale som pripravený na to, že prejsť z komerčného štýlu do oblasti oveľa serióznejšej muziky a získať si uznanie bude veľmi náročné.

Uvedomujete si nebezpečenstvo a predsa ste sa do toho vrhli po hlave?

Som vnútorne presvedčený, že tak to má byť a že táto cesta je správna. Viem si sám seba dokonale predstaviť, ako o nejakých dvadsať rokov stojím na pódiu, za mnou kontrabas, bicie, klavír, saxofón a ja spievam… Možno džezové štandardy, možno moje vlastné skladby upravené na džez. Ak raz k tomuto hudobnému štýlu pričuchnete, stanete sa jeho fanúšikom. Naozaj by ma veľmi potešilo, keby tento môj hudobný počin priviedol ľudí k interpretom, ktorých nesmierne obdivujem. Frank Sinatra, Michael Buble, Jamie Cullum, Peter Cincotti, Diana Krall alebo Michael Franks, to sú mená, ktoré ma veľmi ovplyvnili. Budem rád, ak sa cezo mňa ľudia dostanú aj k takýmto skvostom.

Máte za sebou krst CD, ktorý sa niesol v duchu atmosféry štyridsiatych rokov. Prišiel sa naň pozrieť dokonca sám Peter Lipa…

Áno, nálada a styling v tomto duchu mali oživiť atmosféru klubu Monaco v hoteli Danube, kde som kedysi, pred dvanástimi rokmi, spieval na swing parties. Na krst albumu prišlo množstvo ľudí, ktorých si vážim. Krstnou mamou bola Ilona Csáková, s ktorou som si premiérovo aj zaspieval. Stretli sme sa priamo na pódiu a naostro, po prvý a zatiaľ aj poslednýkrát, a spolu sme si zaspievali Night and Day. Bez skúšky, čo je nakoniec dôkazom, aká je Ilona všestranná umelkyňa i keď ju ľudia podobne ako mňa majú zaškatuľkovanú ako popovú speváčku.

Plánujete po vydaní albumu turné? Na čo sa môžeme tešiť?

Z koncertov mám veľkú radosť. Niektoré mám už za sebou. Hral na nich trinásťčlenný orchester, zahŕňajúci sláčikové kvarteto, päť dychov, kontrabas, bicie, klavír a gitaru. Je pre mňa veľká česť zaspievať si s ľuďmi ako Matúš Jakabčic, Ľuboš Šrámek, Juraj Bartoš alebo Juraj Griglák. To sú kapacity na európskej úrovni, s ktorými som mal možnosť aj nahrávať svoj album.

Podľa všetkého kráčate za svojím snom odhodlane, v štýle svojho znamenia – Kozorožca.

Som naozaj pravý Kozorožec, ktorý vytrvalo, húževnato ide za svojím cieľom. Podľa mňa nie je podstatné to, či sa k cieľu človek dostane rýchlo a či počas tejto cesty padne a bude musieť vstávať. Dôležité je, že sa to nakoniec podarí.

Povráva sa, že ste sa o istých svojich záležitostiach pred časom radili s kartárkou. Inklinujete k mágii?

Je pravda, že som vyhľadal kartárku, keď som mal problémy v partnerskom vzťahu. Povedala mi, že vzťah nevydrží, a tak sa i stalo. Moja bývalá priateľka sa zaoberá anjelmi, do istých záležitostí ma prostredníctvom kníh zasvätila. Sú tu však aj iné skúsenosti, hodné zamyslenia.

Prezraďte…

Tak napríklad… privolal som si priateľku.

Ako?

Jednoducho som si ju predstavil… a ona prišla.

Zmenil sa Váš život?

Myslím, že dozrievam. Viac sa venujem napríklad duševnej hygiene. Uvedomujem si dôležitosť pozitívneho myslenia i keď sa k tomu nedá dospieť zo dňa na deň. Cítim sa silnejší, slobodnejší, som väčší optimista. Začal som sa na svet a ľudí okolo pozerať inak. Mám album, ktorý je celkom iný ako predošlé. Jediným zmyslom môjho doterajšieho života bola hudba. Teraz je pre mňa najväčšou hodnotou rodina. Deti, ktorým budem odovzdávať svoje skúsenosti a zahrňovať ich svojou láskou…

Autor: 
Ľudmila Bolešová
Patrí do vydania: 
November 2006