Má dvadsaťjeden rokov a nevšedný život. Ľudia v jej veku zvyčajne žijú hudbou. Pre ňu je len prostriedkom na odreagovanie. Ak ho potrebuje, zaspieva si karaoke.Literatúra? Knihy nemusí aj k učebniciam pristupuje selektívne. Vyberá si iba tie v ktorých najde to, čo ku svojmu štúdiu potrebuje.A to študuje na Leteckej fakulte odbor viac ako náročný - letovod, riadenie letovej prevádzky. Rodáčka z obce Viničné neďaleko Pezinka je ambiciózna, cieľavedomá a rozumná mladá žena.Aj vďaka spomínanej cieľavedomosti sa dnes može pochváliť tým, že patrí do slovenskej lukostreleckej reprezentácie a že vo svojej izbe môže vystavovať mnoho medailí a pohárov.
Ako ste sa dostali k takému netradičnému športu, akým je lukostreľba?
U nás lukostreľba odjakživa patrila do rodiny. Venovali sa jej otec i mama a môj dedo bol dokonca predsedom bývalého československého lukostreleckého zväzu. Sprevádzala ma celé detstvo.
Stačil Vám teda rodičovský vzor a Vy ste sa rozhodli pre lukostreľbu?
Rozhodla som sa pre ňu vlastne ešte ako dieťa, mala som asi dvanásť rokov. Dovtedy som sa totiž sedem rokov venovala hre na violončelo. Oboje sa však nedalo robiť súčasne naplno, a tak som si vybrala luk a šípy.
Boli pre Vás začiatky v tomto športe ľahšie ako u iných začínajúcich lukostrelcov, keďže ste predsa len mali doma vytvorené určité zázemie?
Začiatky boli presne také, aké bývajú. Na rôznych súťažiach som končila medzi poslednými. No dúfala som a aj som robila všetko preto, aby sa to zmenilo. Málokto, kto s týmto športom začne, hneď ako chytí luk a šípy, si vystrieľa úspech.
Podľa množstva ocenení, ktoré Vám patria, však zrejme čoskoro nastal zlom a Vy ste začali víťaziť.
Áno, už po dvoch rokoch som začala vyhrávať. Nie z každej súťaže, ale dosť často som odchádzala s medailami. V trinástich som už dokonca súťažila v kategóriách dospelých.
Boli to iba domáce víťazstvá alebo aj medzinárodné?
Domáce súťaže boli jedna vec a tie medzinárodné druhá. Zatiaľ čo tu som vyhrávala, vonku som stále končila v druhej polovici. Mojím najväčším medzinárodným úspechom bolo štvrté miesto na Majstrovstvách Európy. Mala som vtedy šestnásť rokov. Bola som však trochu aj sklamaná, pretože medaila mi unikla len o vlások. Vzhľadom na silnú medzinárodnú konkurenciu za úspech považujem aj ôsme miesto v Európskom pohári.
Prečo sa Vám vo svetovom meradle ťažko presadzuje, veď doma ste jednotka?
Odpoveď je jednoduchá. U nás sa tomuto športu nevenuje až toľko žien, aby bola vytvorená silná a zdravá konkurencia, ktorá by aj mňa nútila stále sa zlepšovať. Nechcem tým ale povedať, že na sebe tvrdo a poctivo nepracujem. Ďalší dôvodom je postavenie tohto športu v slovenskom povedomí. Nepatrí u nás medzi také populárne, ako hokej či futbal. A ani zďaleka nemá takú podporu, ako tieto športy.
Napriek tomu neustále cestujete, reprezentujete, súťažíte. Je to finančne náročný šport?
S otázkou, koľko stojí luk, sa stretávam pomerne často. Základná výbava stojí okolo šesťdesiattisíc korún, takže lacná určite nie je. Navyše v čase dospievania treba luky pomerne často meniť, pretože veľkosť luku musí zodpovedať výške postavy. Ak sa venujete lukostreľbe vrcholovo, je nákladná ako každý iný šport, no pre zábavu sa dá kúpiť podstatne lacnejší luk. Finančne náročné je aj časté cestovanie.
A ako hodnotíte náročnosť lukostreľby z hľadiska času a vynaloženej energie?
Jedna súťaž, to je pre mňa aj päť-šesť hodín strieľania. Nie je to ako napríklad pri šprinte, kde má pretekár za pár sekúnd odsúťažené. A aby som mohla súťažiť, trénujem lukostreľbu päťkrát do týždňa, pričom jeden tréning trvá dve až tri hodiny. K tomu potrebujem aj nejaký doplnkový šport. Posilňovňu a gymnastiku som pred časom vymenila za aikido. Človek pri ňom cvičí s vlastným telom a to mi vyhovuje.
O tomto športe široká verejnosť naozaj mnoho nevie. Aké sú napríklad pravidlá súťaženia?
Máme štyri základné vekové kategórie. Deti do pätnásť rokov súťažia v kategórii žiaci, mládež od pätnásť do šestnásť rokov sú kadeti, sedemnásť až osemnásťroční majú kategóriu juniorov a ostatní patria do skupiny dospelých. Ženy súťažia v streľbe na 70, 60, 50 a 30 metrov, pričom na jednu vzdialenosť strieľame tridsaťšesť šípov. Strieľať možno buď v teréne, alebo v hale.
Pri súťaži musíte nastrieľať čo najviac bodov. V čom spočíva tajomstvo úspechu lukostrelca?
Základom je mať taký luk, ktorý je prispôsobený telu. Telo má byť schopné zvládnuť luk a nie naopak. Druhý bod úspechu je psychika. Schopnosť koncentrovať sa niekoľko hodín, to si treba vypestovať. No a potom poctivý tréning a kúsok šťastia.
Vaša športová výbava nie je ani zďaleka taká, akú si ju predstavuje laik. Luk nie je drevený. Ani šípy. A tulec nie je kožený. A zrejme ani nesúťažíte v kožených, strapcami vyzdobených odevoch.
Športová lukostreľba je dnes naozaj moderná. Oblečenie máme biele, a tak sa z lukostreľby po tenise stáva druhý biely šport. Luk je vyrobený z kovu a tetiva z vlákien, ktoré sa používajú aj na výrobu nepriestrelných viest pre policajtov. Šípy, ktoré používame na súťaženie, sú z hliníkovo-karbónového materiálu a ich jediným výrobcom sú Američania.
Nie ste len aktívna športovkyňa, angažujete sa aj v ďalších, s lukostreľbou súvisiacich oblastiach.
Prijala som úlohu medzinárodného hovorcu nášho lukostreleckého zväzu. Hovorím nielen po anglicky, ale aj po francúzsky a po nemecky, takže môžem vystupovať na rôznych medzinárodných fórach a kongresoch svetovej alebo európskej lukostreleckej federácie. Navyše si ma za svojho partnera vybrali aj naši paralympionici, takže sa im venujem aj ako ich sprievodca na rôznych medzinárodných súťažiach.
Už o niekoľko dní sa začnú Univerzitné majstrovstvá sveta v lukostreľbe, ktoré sa budú konať dokonca vo Vašej rodnej obci, vo Viničnom. U nás na Slovensku sa zídu športovci z celého sveta. Aké sú Vaše ambície?
Už som spomínala, že v medzinárodnej konkurencii je pre nás Slovenky obstáť veľmi náročné. Samozrejme, že sa budem snažiť zo všetkých síl dosiahnuť čo najlepší výsledok. Pevne však verím aj v to, že sa na nás prídu pozrieť aj mnohí diváci. Že sa lukostreľba stane zaujímavým športom aj pre nich. Pracujeme napríklad aj na tom, aby sme počas súťaženia zverejňovali priebežné výsledky, a tým dopriali aj divákom možnosť prežívať napätie z vývoja súťaže. A ak prídu „vyzbrojení“ ďalekohľadmi, bude to pre nich ešte príťažlivejšie – budú môcť v priamom prenose sledovať, ako sa streľba jednotlivých súťažiacich vyvíja.
Čo Vám tento šport dáva?
Ako každý šport, ktorému sa človek venuje dlhodobo a systematicky, pomáha aj lukostreľba dotvárať osobnosť človeka. Navyše vďaka nej mnoho cestujem, spoznávam veľa ľudí, získavam mnoho priateľov. Lukostreľba robí môj život veľmi zaujímavým.