Pokiaľ sa chce niekto rozhodovať o tom, či mu stojím o záujem, na základe toho ako vyzerám v teplákoch, tak mu to veľmi rada uľahčím. Rovno mu poviem nech nemrhá svojim ani mojim časom, žeby to určite nemalo zmysel.
Pamätáte si na ten príbeh, ktorý sa stal v januári minulého roka v Rio de Janeiro? Istý kriminálnik chcel prepadnúť mladú ženu, ktorá čakala na taxík. A určite by sa mu to aj podarilo, keby nenatrafil na hviezdnu bojovníčku organizácie UFC Polyanu Vianu. Tá zlodeja okamžite spacifikovala a ešte si ho aj vyfotila, aby sa pred celým svetom hanbil za to, čo chcel vykonať. Nuž, nesúď podľa obalu, to sa učíme celý život všetci a vo všetkých smeroch života...
Najnáročnejší šport na svete
Vo februári to bol presne rok, čo sa MMA oddala aj sympatická Evka Borodáčová zo Žiliny. Apropo, viete čo to to MMA vlastne znamená? Dámy, držte si klobúky. Turnaje zmiešaných bojových umení (am. skratka MMA) a obrovský fenomén poslednej doby! Jednoznačne ide o najnáročnejší šport na svete, ktorý predstavuje akýsi protiprúd k súčasnému stavu spoločnosti, ktorá sa snaží dištancovať od fyzického kontaktu a ktorej chýba fyzická aktivita ako taká.
„Bojové športy ma vždy fascinovali a chcela som pocítiť na vlastnej koži všetko, čím si zápasníci pred a počas zápasov prechádzajú,“ hovorí s ľahkosťou padajúceho pierka sympatická Žilinčanka, ktorá má, mimochodom, vyštudované právo a vo svojom šatníku biznis oblečko pre distingvované dámy aj nádherné kabelky. „V MMA tréningoch som sa našla. Je to tak neuveriteľne fyzicky náročné, že si človek permanentne siaha na dno svojich síl, testuje svoje limity a posúva svoje hranice. Za rok trénovania som prešla niečím, nazvime to katarziou. Zmenilo ma to po mnohých stránkach.“ vyznáva sa.
Za sebou má svoj posledný a zároveň finálny zápas projektu Y pre Oktagon MMA. Do fajtu sa dostala s Češkou Ivy Haškovou a nevyhrala. Porazila ju o čosi sebavedomejšia a vyššia súperka. „Bohužiaľ, zatiaľ som sa vo svojej váhovke stretla len s vyššími súperkami. Reálne by som zrejme mala schudnúť o váhu nižšie,“ skonštatovala, zatiaľ čo ja som si premerala vlastné telo, či by som nemala, naopak, pribrať, aby som také čosi vôbec v našej výškovej kategórii prežila.
Monokle, zlomený nos a otrasy mozgu
Ale teraz vážne. Na finálnom Oktagon Prime 3 v obrovitánskej hale, kde za normálnych okolností chodím sledovať akurát tak vznešený cval a skoky vyštafírovaných koníkov, som videla Evu naživo bojovať aj ja. Už vtedy som vedela, že ju musím „vyspovedať“ a položiť jej otázku: žena, stojí ti toto všetko za to? Keď sa rozhodnete vstúpiť do klietky, musíte sa stať ženou, ktorú v istom momente nerozplače rana do nosa a ktorá sa nezastaví v súboji len preto, že ucítila ako jej po tvári steká vlastná krv. Ste tam len vy a vaša viera v to, že to dokážete. „Asi sa mi to bude ťažko opisovať a čitateľkám ešte ťažšie chápať, pretože v posledných dvoch zápasoch som utŕžila zopár silných rán do tváre, napriek tomu to skúsim. Mám dojem, že za posledný rok som vďaka MMA zažila samé krásne veci. Všetko v živote človeka by malo byť o pocitoch ako takých. A vo mne práve tento šport zanecháva tak široké spektrum pocitov, že pri všetkej úcte, to pri behu jednoducho nezažijete. Najviac mám rada sekundy pred sparringami, keď sa sprarringpartnerovi pozerám do očí a obaja vieme, že si už o chvíľu skočíme do úsmevu. To vzrušenie z toho plynúce. Treba to zažiť, tu slová nestačia,“ opisuje kultúru zápasov skutočne iba amatérska fajterka. Napriek tomu, že sa bila zakaždým na pôde beznádejne vypredaných arén.
Ženu v sebe nikdy nezaprela
Ktorýkoľvek psychológ vám povie, ak niečo robíte, robte to v prvom rade kvôli sebe. Ale čo do čerta vedie, jednu mladú krásnu a múdru babu, k tomu, aby išla dobrovoľne do bitky?! Eva priznala, že ani ona nedokázala nájsť najsilnejšiu motiváciu v sebe. Keď išlo do tuhého, jej najväčšou oporou boli pre ňu tréneri. „Ich oddanosť tomuto športu je mi veľkou inšpiráciou.“ Trénoval ju dokonca sám Makhmud Murad, aktuálne jeden z najtalentovanejších MMA bojovníkov našich zemepisných šírok a priateľ Moniky Bagárovej. Odpoveď nejaká to je, ale mala som pocit, že mi nestačila. Prešla som teda od fajterskej módy a rukavíc k normálnym handrám. „Nie som žiaden fashion hunter. No mám rada kvalitné kabelky. To je moja slabosť. No a pochopiteľne, ako právna koncipientka, mám aj časť šatníka ladenú na pracovne - elegantnú nôtu.“ usmieva sa Evča a bavíme sa na tom, že „aaa sme doma“, žena sa proste nezaprie. Úplne najlepšie sa však cíti v teplákoch a vyťahanom tričku. To je totiž dress code vo svete, v ktorom sa pohybovala poslednú dobu najviac. „Bohužiaľ, žijeme v dobe kedy je jedným z najväčších spoločenských prehreškov vypustiť na sociálnu sieť fotku bez troch filtrov a úprav v niektorej z vymakaných appiek. Všetky ženy a dievčatá vystupujú s rovnako zúženým nosom, ostrou kontúrou sánky a špicatou bradou s hashtagom “natural beauty“. Je jedno či je to fotka z fitka, alebo z plesu v opere, fotka musí byt dokonalá, lebo tak sa nám to predsa páči. Ja to ale nerobím. Najlepšie a relatívne najatraktívnejšie sa cítim tesne po tréningu, kedy zo mňa leje pot a moje telo zaplavujú endorfíny,“ hovorí s pokojom, ktorý by jej závidel asi aj Dalajláma.
Blížili sme sa ku koncu rozhovoru a ja som pochopila jednu vec. Ja som tu odpoveď na otázku, prečo tento šport vôbec niekto robí a prečo ho môže skúsiť aj žena, našla. Nie v debate o samotnom zápase, ale o reálnom živote Evy Borodáčovej, baby v teplákoch čo má rada aj pekné kabelky. Okrem zopár monoklov a potu tu človek môže nájsť to, čo sa nám vytráca zo života takou rýchlosťou, akou sa sublimuje len jód, alebo vyparuje voda z horúcej platne sporáka, (vyber si, čomu rozumieš lepšie). A tou vecou je autentický život. Opäť raz ten reálny život.
Ak si zažila pád a dokážeš ešte vstávať a bojovať ďalej, potom vieš, že si “tu a teraz“. Vieš kto si a aj to, koľko toho zvládneš a čo môžeš sama od seba v ťažkých situáciách očakávať. Nerozhodí ťa pokazený make-up, ani vypredaná blúzka v butiku, nezáleží ti na tom, či máš v ruke najnovší iPhone alebo jednoduchý telefón z ktorého môžeš volať a písať, či máš na fotke vyštípané líca od parádnej prechádzky v lese alebo dokonalý jednoliaty odtieň, s ktorým si sa určite nenarodila. Fajterky toto všetko vedia. A závislosť, ktorá ich ženie do klietky spočíva v čistej mysli, prežití chvíle do posledného špiku kosti a viere v energiu ľudí okolo seba. „Áno, ako prvé si na tom druhom zvykneme všímať výzor. No úprimne, vekom som dospela do bodu, kedy je to, aspoň pre mňa, jedno z tých najmenej dôležitých merítok posudzovania toho, či mi človek sedí, alebo nie. A pokiaľ sa chce niekto, podľa toho, ako vyzerám v teplákoch ja, rozhodovať, či mu stojím o záujem, veľmi rada mu to uľahčím a rovno poviem, nech šetrí svoj i môj čas, žeby to určite zmysel nemalo.“ toľko bodka Evy Borodáčovej, statočnej fajterky, ktorú som objavila na MMA.
Odkiaľ presne, z ktorého kúta SR pochádzaš?
Som rodáčka zo Žiliny. Proste čarovné Slovensko.
Najobľúbenejšie jedlo?
Dobre urobené hovädzie rebrá. Jedlo je luxus, ktorý si môžeš dovoliť!
Najobľúbenejšia skladba hecovačka?
Led Zeppelin – Immigrant Song a čokoľvek od Pink!
Neobľúbenejšia skladba relaxovka?
Vivaldi – štyri ročné obdobia. Hudba motivuje.
Na čom si ulietaš na sociálnych sieťach najviac?
Videá mačiatok a najsarkastickejšie meme, aké internet ponúka. Nech je online svet tvoj dobrý sluha ale nie pán...