Malé percento mladých ľudí v našej populácii je ohrozené rizikom rozvoja degeneratívneho očného ochorenia rohovky, ktoré sa nazýva keratokonus. Zákernosť tohto ochorenia spočíva v tom, že sa rozvíja nepozorovane a môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa prejaví zhoršeným videním alebo kým ho odhalí očný lekár špecializovaným vyšetrením. Neskôr môže viesť k vysokému astigmatizmu a pokiaľ stenčenie a vyklenutie očnej rohovky presiahne určitú hranicu, pomôcť dokáže už iba operácia alebo transplantácia rohovky.
Ako sa prejavuje keratokonus?
Očná rohovka je priehľadné tkanivo, prostredníctvom ktorého do oka prenikajú svetelné lúče. Jej pravidelný tvar a priehľadnosť sú dôležité pre kvalitu videnia. Pri keratokonuse dochádza k zlému zakriveniu rohovky a jej vyklenutiu smerom dopredu, čo má za následok jej stenčovanie a zjazvenie, ktoré môže viesť až k jej pretrhnutiu. Rohovka nadobúda kužeľovitý tvar, preto názov ochorenia v gréčtine doslova znamená rohovkový kužeľ.
Priebeh ochorenia je spojený s nárastom krátkozrakosti a nepravidelného astigmatizmu, pričom dioptrie nie je možné dobre korigovať pomocou okuliarov. Keratokonus býva zodpovedný za vysoký astigmatizmus v hodnote až do -10 dioptrií. Cez takúto rohovku nie je možné dobre vidieť. Nárast dioptrií je veľmi rýchly, pacienti často menia okuliare. Napriek tomu sa im zrak nezlepšuje.
Objavuje sa tiež citlivosť na svetlo, rozmazané videnie, zdvojovanie pozorovaných predmetov a neznášanlivosť kontaktných šošoviek. Postup ochorenia je individuálny, no čím skôr prepukne, tým býva rýchlejší. Neliečený keratokonus veľmi zhoršuje kvalitu videnia a môže viesť až k úplnej slepote. Ide o progresívne ochorenie, ktoré nie je možné vyliečiť, iba vhodnými metódami stabilizovať. Medicínsky pokrok dnes už umožňuje odhaliť ho včas.
Keratokonus môže byť dedičný, najviac postihuje mladých ľudí
Ochorenie najčastejšie postihuje obe oči a často začína už v detskom veku alebo v období dospievania. Hovorí sa mu preto aj choroba dvadsiatnikov. Len vo výnimočných prípadoch postihuje iba jedno oko. Výskumy naznačujú, že na rozvoj ochorenia môže mať vplyv nerovnováha enzýmov v rohovke. Rohovka sa stáva náchylnejšou na oxidačné poškodenie voľnými radikálmi a to spôsobuje jej oslabenie a vyklenutie. Keratokonus sa tiež spája s nadmerným vystavením ultrafialovému žiareniu zo slnka, nadmerným trením a podráždením očí vplyvom alergií a veľkú rolu zohráva tiež genetická predispozícia.
To vysvetľuje fakt, že ochorenie často postihuje viac ako jedného člena tej istej rodiny. Častejšie postihuje mladých mužov a jeho výskyt sa spája s ochoreniami, ako je atopický ekzém, akné, Downov syndróm, Turnerov a Marfanov syndróm. Častejšie sa vyskytuje v tých oblastiach sveta, kde je teplejšia klíma a silnejšie slnečné žiarenie. Príčina vzniku keratokonusu nie je úplne jednoznačná a ide pravdepodobne o súčinnosť všetkých vyššie spomínaných faktorov – dedičnosť, mechanické vplyvy, alergie a pridružené telesné ochorenia.
Možnosti liečby a transplantácia rohovky
Podľa toho, v akom štádiu ochorenia sa pacient nachádza, volí očný lekár najvhodnejší terapeutický postup. Štandardne proces liečenia keratokonusu prebiehal za pomoci tvrdých alebo mäkkých kontaktných šošoviek, ktoré však nie všetci pacienti dobre tolerovali. Navyše, táto metóda nedokázala zastaviť progres ochorenia. Pokrok v očnej medicíne priniesol pacientom novú nádej a metódy liečby.
Jednou z metód je CXL (corneal cross linking), ktorá spočíva v snahe spevniť tkanivo rohovky. Do oka sa kvapká riboflavín na spevnenie jej štruktúry a následne sa ožaruje ultrafialovým žiarením. Metódu je možné realizovať aj ako miniinvazívnu, s abráziou epitelu rohovky. Tento postup sa používa pri menej pokročilých štádiách a na základe topografického nálezu na rohovke je možné ho kombinovať s laserovou refrakčnou operačnou metódou.
Neskôr už nastupuje implantácia tzv. keraringov, ktoré dokážu stabilizovať celkový stav rohovky a zlepšiť zrakovú ostrosť. Ide o intrastromálne rohovkové prstence, ktoré predstavujú veľký pokrok v oblasti očnej chirurgie. Dokážu oddialiť transplantáciu očnej rohovky alebo jej predísť. Vyrovnávajú jej tvar, zjemňujú zakrivenie a dioptrické chyby, navyše sú revezibilné, teda je možné ich v budúcnosti kedykoľvek z rohovky šetrne odstrániť. Podľa typu vyklenutia rohovky a dalších parametrov oka sa pacientovi vyberá vhodný model. Krúžky sa implantujú do hĺbky rohovky, narovnajú jej tvar a chránia ju tak pred mechanickým stresom a roztrhnutím.
Niektorí pacienti s pokročilým alebo neskoro odhaleným keratokonusom nedokážu tolerovať kontaktné šošovky alebo sa dostanú do fázy, kedy im ani vyššie spomenuté metódy neposkytnú prijateľné videnie. Poslednou metódou, ktorú je potrebné dobre zvážiť, je potom transplantácia očnej rohovky od darcu. Odborne sa nazýva keratoplastika. Na operáciu je istá čakacia doba, ktorá však zvyčajne neprekročí 8 týždňov a vykonáva sa v lokálnej anestéze.
Možným rizikom je odmietnutie darcovského tkaniva imunitným systémom pacienta, keďže však rohovka nemá vlastnú krvnú zásobu, darca nemusí mať ani rovnakú krvnú skupinu. Toto riziko preto nie je veľké. Lekári sa vždy snažia transplantovať len tú časť rohovky, ktorá je naozaj poškodená. Realizujú sa dva druhy keratoplastiky – transplantácia v celej hrúbke rohovky (perforujúca) a čiastočná (lamelárna), ktorá menej zaťažuje oko pacienta. Liečebné metódy sú čiastočne hradené zdravotnými poisťovňami.