Môj zápisník z Číny

Môj čínsky zápisník som rozdelila do viacerých oblastí, ale aj tak neviem, či sa mi podarí dostať doň všetko to podstatné, čo som videla a zažila. Navštíviť počas jedenástich dní tri dôležité mestá, bývať v nich niekoľko nocí a zažiť ich kultúru a históriu je ťažké zvečniť na niekoľkých stranách v časopise. Počas môjho pobytu som urobila najmenej 1 300 fotiek na môj spoľahlivý Canon, bez ktorého som sa nepohla ani na krok. A nechýbajú mi ani selfies a fotky v iphone, ktoré mi zabrali nemenej priestoru ako tie vo foťáku. Fotenie je môj koníček. Zážitky s Číny sú silné, čítajte.

 

Peking a jeho najnavštevovanejšie miesta

Po prílete do Pekingu (Beijingu) som začala spoznávať mesto pohľadom z autobusu, ktorý nás dopravil k prvej destinácii. Síce som očakávala hotel, teplú sprchu a oddych po dlhom lete s časovým posunom plus sedem hodín, rýchlo som však na to zabudla. Naša prvá zastávka bola na námestí pred olympijským štadiónom, kde sa premávalo niekoľko ľudí v pochmúrnom rannom počasí. Bol 4. november a počasie bolo chladné a veterné. Obišli sme celý olympijský štadión, na ktorom už hrdo sedela upútavka na olympijské hry v roku1922 v Číne. Sivá kovová konštrukcia oválneho tvaru v tom čase ničím nepriťahovala, asi iba svojou mohutnosťou. Oproti štadiónu sme obdivovali prvé mrakodrapy bizniscentier, ktorých vrcholy boli v hmle alebo v smogu. Veľa ľudí malo na tvári masku, v tých prvých minútach nám ani nedošlo prečo, dôležité bolo, že už sme v Číne. Prešli sme sa okolo štadióna, urobili pár fotiek a s veľkým očakávaním sme sa vybrali na prvý obed. Tradičný čínsky obed alebo večera sa podáva pri okrúhlom stole, na ktorom je sklenený kruh, ktorého posúvaním si naberáte jedlo z tanierov čínskymi paličkami. Máte k dispozícii malý tanier, z ktorého jete vybrané jedlo. Až pri poslednej večeri nám náš sprievodca Juan ukázal, ako skutočne jedia Číňania v reštaurácii. Pri tanieri je ešte malá miska, skôr „minimiska“. Jedlo sa správne naberá do tejto malej misky, ktorú máte položenú na malom tanieri. V priebehu obeda alebo večere sa podáva niekoľko druhov jedál, veľa zeleniny, čínska špecialita „dumpling“, sladkosti, rôzne druhy mäsa, teda úplne iné jedlá, aké sme zvyknutí jesť v našich čínskych reštauráciách. V Pekingu sme sa premiestňovali autobusom, ktorý bol počas dňa aj naším malým hotelom. Doprava v Pekingu je pomerne hustá, ale pri pohľade na obrovské budovy, bizniscentrá a krásne upravené okolie som získala svoj vlastný pohľad na toto mesto. V Pekingu žije 21 miliónov ľudí a funguje tam metro, ktoré má vyše 600 km. V autách sa prepravujú väčšinou bohatší ľudia. Zaujímavý postreh z dopravy je aj ten, že tu jazdia iba veľmi luxusné a nové autá. Žiadny starý „črep“ som na cestách nevidela.

 

Peking sa nachádza v severnej časti Číny a začiatkom novembra bolo počasie dosť chladné. Územie severnej Číny tvorí šesť provincií – Hebei, Tianjin, Shanxi, Shandong, Henan a Shaanxi. Nachádza sa tu hlavné mesto Peking, známa Žltá rieka a Veľký čínsky múr.

 

Letný palác

Návšteva Letného paláca bola naplánovaná hneď v prvý deň a bola som za to vďačná. Po dlhom lete mi dobre padla prechádzka na čerstvom vzduchu. Rozsiahly pozemok Letného paláca slúžil cisárom dynastie Qing ako útočisko pred letnými horúčavami v Zakázanom meste. Najviac sa spája s cisárovnou Cixi, ktorá ho dala dvakrát prestavať. Pozemok letného paláca má plochu 290 hektárov. Rozľahlé jazero Kunming, nádherné záhrady, záhradné jazierka, ktoré sú pokryté lotosovými kvetmi. Okolo jazera prúdia neustále domáci aj zahraniční návštevníci. Nachádza sa tu prístavné mólo, Sieň šťastia a dlhého života, Záhrada cnosti a harmónie, Chrám Mora múdrosti, Sieň Milosrdenstva a dlhého života. V hlavnej obradnej sieni s jednoduchou strechou sa ukrýva trón cisárovnej Cixi. Neobvyklý bronzový pavilón je postavený celý z kovu, ktorého váha je 188 ton. Medzi ostrovom a východným brehom je Most sedemnástich oblúkov s 544 stĺpmi ozdobenými mramorovými levmi. Prekrásna prírodná scenéria vám dodá nielen energiu, ale aj pocit relaxu a príjemne strávenej časti dňa. Keďže v severnej časti Číny je v novembri chladno, ale slnečno, už okolo piatej hodiny popoludní sa stmieva. Odporúčam navštíviť tieto pamiatky v čase tesne popoludní, keď je slnečno a dobrá viditeľnosť aj na fotenie. V každom prípade Letný palác, ktorý je vzdialený iba 10 kilometrov severozápadne od Pekingu, sa oplatí vidieť. Večera v Imperial Cousine restaurant s kulinárskou šou bola zážitkom, ktorý musíte absolvovať, a samozrejme, aj všetko ochutnať.

 

Peking a jeho ďalšie atrakcie

Hneď po raňajkách vo výbornom hoteli Jianguo sme sa autobusom premiestnili na námestie Tian’anmen, námestie Brány Nebeského pokoja. Rozľahlé betónové priestranstvo sa nachádza v srdci moderného Pekingu. Stredobodom námestia je múzeum Mao Zedonga s obrovským portrétom na budove. Vstupná brána sa doslova hemžila turistami so sprievodcami. Tak tu sa môžete veľmi ľahko stratiť. Stačí pár neplánovaných fotografii a vaša skupina je v nedohľadne. Číňania sú stále v behu. Úplne davová psychóza, všade plno ľudí, všetci chcú vstúpiť do nádvoria a vidieť Zakázané mesto. Niektoré skupiny turistov majú rovnaké šiltovky, iní rovnaké tričká. Všetci chcú všetko vidieť a, samozrejme, urobiť čo najviac fotiek na pamiatku tejto návštevy. V múzeu obklopenom sochami revolucionárov sú uložené nabalzamované pozostatky Mao Ce-tunga. Na námesti sa nachádza pamätník ľudových hrdinov, postavený v roku 1958. Je ozdobený reliéfmi, ktoré znázorňujú udalosti z revolučnej histórie Číny. Sú na ňom aj kaligrafické odkazy od Mao Ce-tunga a Zhou Enlaia. Na námestí je aj Múzeum čínskych dejín a Múzeum čínskej revolúcie. Obidve múzeá sú umiestnené v jednej budove.

Zakázané mesto

Jeho oficiálny názov je Palácové múzeum – Gugong a nachádza sa v srdci Pekingu. Je to najväčší architektonický komplex v Číne. Tento rozľahlý palác, dokončený v roku 1420, je prehliadkou cisárskej architektúry a trvalým pamätníkom čínskej dynastie. Za týmito hradbami vládlo 24 cisárov skoro 500 rokov. Až do 20. rokov minulého storočia bol tento symbolický stred Číny prístupný len pre cisárskych hodnostárov. Pre verejnosť bol sprístupnený až v roku 1949. Uprostred Zakázaného mesta je vnútorné nádvorie s prekrásnymi historickými budovami. Môžete vystúpiť schodmi k Bráne najvyššej harmónie. Je to sieň s dvojitou strechou, vysoká 24 metrov, v ktorej sa konali bály a hostiny cisárov. Vchody do siene strážia dvojice levov. Je tu aj Sieň uchovania harmónie, Brána Nebeskej čistoty, Sieň strednej harmónie, v ktorej sa vykonávali skúšky obradov. Z Poslednej brány cisár sledoval vojenské prehliadky a obrady pri príležitosti začiatku nového kalendára.

 

Harmónia medzi princípmi jin a jang je kľúčová pre čínsku architektúru. Nepárne čísla sú stelesnením jang, uprednosňujú mužský prvok spojený s cisárom. Sú to čísla 3, 5, 7 a najšťastnejšie číslo je 9. Zakázané mesto má údajne 9 999 miestností, a keďže 9x9 je výnimočné šťastné číslo, dvere vyhradené pre cisára obsahujú 81 mosadzných klincov.

 

Pred vstupom do jednotlivých budov, vlastne úplne všade musíte prekročiť obyčajne betónový podval, nesmiete naň stúpiť a mali by ste použite ľavú nohu. Je to dôležité pre vaše šťastie. V Zakázanom meste môžete obdivovať nádherné bohato zdobené paláce, veže, strechy ozdobené strážcami šťastia, cisárske záhrady, Stenu deviatich drakov, Palác pôstu, Šípovú vežu, Bránu Božskej bojovnosti, ktorá slúžila ako zvonová a bubnová veža. Stena, ktorá obklopuje Zakázané mesto aj so štyrmi bránami, sa zachovala doteraz neporušená.

 

Čínsky drak je zvláštnym krížencom niekoľkých zvierat. Má telo hada, jelenie rohy, býčie uši, jastrabie pazúry a rybie šupiny. Čínsky drak s piatimi pazúrmi symbolizoval moc cisára, a preto mohol zdobiť iba cisárske budovy. Často je zobrazovaný na stenách a cestách, pretože prináša šťastie a ochranu. Je dôležitou súčasťou osláv počas čínskeho nového roka a pri všetkých dôležitých slávnostiach.

 

Chrám nebies

Tiantan bol postavený za vlády dynastie Ming. Nachádza sa v rozsiahlom a veľmi príjemnom parku. V parku sa stretávajú počas slnečného počasia ženy, ktoré spoločne sedia pozdĺž chodníka a ručne pletú svetre, čiapky, muži sedia pri malých stolíkoch a hrajú rôzne spoločenské hry, napríklad domino. Niektorí si užívajú krásnu prírodu. Väčšinou sú to starší ľudia alebo mladé rodiny s malými deťmi. Všetci sú stále mimoriadne aktívni. Stánky s občerstvením nášho typu by ste tu nenašli. Pivo alebo akýkoľvek alkohol v Číne na verejných priestranstvách nenájdete. V reštaurácii podávajú k obedu sladené nápoje alebo ľahké čínske pivo. Po desiatich minútach chôdze pomedzi domácich návštevníkov parku Temple of Heaven sme sa dostali k Chrámu nebies, ktorý je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to najrozsiahlejší chrámový komplex v Číne a je typickým príkladom harmónie a symboliky čínskej architektúry. Chrám bol v období Mingov a Quingov pre obyčajných ľudí neprístupný. Tri strechy chrámu sú modrej farby, ktorá zosobňuje farbu nebies a oblohy. Zlatá guľa na vrchole strechy chrámu sa nachádza vo výške 38 metrov. V strede dych vyrážajúceho kruhového kazetového stropu je pozlátený drak a fénix. Sieň je postavená celá z dreva bez použitia klincov. Strechu siene podopiera 28 bohato zdobených pilierov. Vstup ku chrámu tvoria tri mramorové stupne kruhového tvaru s priemerom 90 metrov. Do chrámu sa nedá vstúpiť, ale môžete si ho pozrieť a nafotiť cez otvorené okná. V parku Temple of Heaven sme si zacvičili populárne tajči s profesionálnym cvičiteľom Ericom. Tajči je v Číne veľmi populárne a je bežnou súčasťou života väčšiny čínskej populácie.

 

Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr je symbolom historického oddelenia a zraniteľnosti Číny. Vinie sa púšťami, pohoriami a rovinami. Jeho dĺžka je niekoľkotisíc kilometrov. Pôvodne to boli nesúrodé valy, opevnenia vytvorené jednotlivými štátmi susediacimi s Čínou. Neskôr sa zistila jeho neúčinnosť a postupne bol už v 13. storočí zbúraný Mongolmi. Doteraz boli zreštaurované iba niektoré úseky čínskeho múru, ktorý patrí do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

Časť čínskeho múru v Badalingu je najnavštevovanejšia. Schody sú zrekonštruované, ale pozor, sú rôznej výšky a niektoré úseky sú veľmi strmé. Vzhľadom na to, že počasie môže byť dosť nepríjemné, je potrebné si obuť kvalitnú športovú obuv, oblečenie proti vetru, prípadne dažďu a mať pri sebe vodu.

 

Hoci sme mali na výstup na Veľký čínsky múr necelé dve hodiny, snažila som sa vyjsť čo najvyššie a zvečniť na mojom foťáku nádhernú scenériu tejto veľmi navštevovanej pamiatky. Čím vyššie sa vám podarí vystúpiť, tým krajšie a ohromujúce výhľady môžete zažiť. No netreba to preháňať, lebo musíte ešte zostúpiť dole. Zostup je oveľa náročnejší. Byť v Pekingu a nevystúpiť aspoň na tretie „poschodie“ Badaling Great Wall by bol veľký hriech. Toto si určite treba dopriať. Ten pocit a zážitok sa už nemusí nikdy zopakovať. V novembri to môže byť aj nepríjemné. Treba si objednať slnečné počasie, aby ste si mohli tento výstup vychutnať v plnej kráse. Po náročnom dni sme si zaslúžili výbornú večeru v luxusnej reštaurácii Dadong restaurant v Pekingu, kde sme ochutnali veľa špecialít a očakávanú pravú pekinskú kačku. Neskoro večer sme sa vrátili do hotela Jianguo, nášho prechodného a veľmi príjemného domova v Pekingu.

 

Ďalšie pokračovanie o spoznávaní Číny vám pripravíme v niektorom z nasledujúcich vydaní časopisu. Navštívime spolu mesto Xian a Šanghaj.

Patrí do vydania: 
Február 2017