25 rokov slovenskej módnej ikony - Lýdia Eckhardt

V Beauty & Woman pravidelne píšeme o legendách módy z Paríža, Milána či Londýna. Inšpiratívnych ľudí s neuveriteľnými podnikateľskými a módnymi úspechmi pritom vôbec nemusíme hľadať ďaleko. Prvá dáma slovenskej módy Lýdia Eckhardt tento rok oslavuje štvrťstoročie v módnom biznise, a tak sme sa rozhodli priniesť vám príbeh jednej z najstarších slovenských módnych značiek, s ktorou vyrástlo niekoľko generácií.

Keď dnes vchádzate do luxusného, presvetleného salónu Lýdie Eckhardt s výhľadom na majestátny Dunaj v Bratislave, len ťažko sa dá predstaviť, že úspešná návrhárka pred 25 rokmi začínala s niekoľkými krajčírkami v tmavom suteréne, v ktorom nemali ani telefón. Dnes je jej salón miestom, v ktorom sa na jeden deň môžete zmeniť na kráľovnú – urobíte si prehľad v najnovších kolekciách uznávanej značky, dáte si kávu, oddýchnete si pri luxusnej masáži či v štýlovom beauty salóne. Lýdia Eckhardt totiž uznáva známe motto Coco Chanel: „Kto vstúpi do môjho domu, je mojím priateľom.“ Za roky podnikania sa naozaj z mnohých jej klientov stali priatelia. „Navzájom sme vytvorili takú veľkú rodinu, veľmi sa tomu teším,“ hovorí Eckhardt.

 

Úspech Lýdie Eckhardt dnes môžete vidieť v jej salóne alebo vám ho napovie jej všeobecne známe meno, ktoré sa stalo v slovenských pomeroch pojmom. Za všetkým však stojí 25 rokov tvrdej práce, nekonečné množstvo nápadov a plné vrecia motivácie. „Keď to teraz môžem po 25 rokoch zhrnúť, mala som veľké šťastie, že som začala podnikať vtedy. Bola za tým moja mladícka dravosť, ale hlavne nevedomosť. Keby som tú vedomosť mala, nikdy by som nezačala,“ hovorí dnes úspešná dizajnérka, ktorá svoju značku budovala v „bojových“ podmienkach tesne po páde socializmu a počas rozpadu Česko-slovenska. „Kto nás mal naučiť podnikať? Vyrastali sme v socializme a už aj ten, kto vlastnil Burdu či učil sa jazyky, bol triedny nepriateľ,“ vysvetľuje Lýdia Eckhardt.

 

Právo a móda

Hoci podnikať začala až po vysokej škole, kde, mimochodom, vyštudovala právo, láska k móde bola u nej zjavná už odmalička. Lýdia pochádzala z lekárskej rodiny, no sama hovorí, že chcela byť čímkoľvek, len nie lekárkou. „U nás doma platila filozofia, že vyhadzovať peniaze na ‚handry‘ je totálne zbytočné,“ spomína si dizajnérka. Keď mala 14, otec jej nakoniec predsa len na Vianoce kúpil prvý šijací stroj Veritas, ktorý má v ateliéri odložený dodnes, a práve na ňom dostali život prvé modely Lýdie Eckhardt. Prvou vecou, ktorú si ušila, bola margarétková sukňa z látky za „18 korún“, ktorú Lýdia zbožňovala, i keď mama jej v nej zakazovala chodiť medzi ľudí. „Bola ušitá veľmi zle, ale ja som bola na seba aj tak veľmi hrdá,“ usmieva sa dizajnérka. Keďže odevná tvorba vtedy veľmi neprichádzala do úvahy, Lýdia sa rozhodla pre štúdium práva. Otec ju totiž presviedčal, že s právom bude môcť robiť čokoľvek, od predsedníčky JRD cez pozitívne právo až po prezidentku. To bola pre mladú Lýdiu najsilnejšia motivácia. „Ani som neuvažovala o tom, že raz budem mať nejaký salón.“ Už počas vysokej školy si však jej originálne modely začali všímať známi a eventuálne sa dostali až do televízie, kde obliekla svoju kamarátku na konkurz do Štúdia módy Emmy Tekelyovej. „V treťom ročníku na vysokej som si prenajala byt a veľa som šila. Takže som podnikala vlastne už počas školy,“ povedala Lýdia. Zo Štúdia módy ju potom oslovili, aby vyrobila svoju prvú kolekciu. Práve tam si ju prvýkrát všimli aj slovenské médiá.

 

Keď sa na začiatku 90. rokov v Bratislave otváral hotel Forum, vznikla v ňom nová módna predajňa, v ktorej Lýdia začala predávať svoje modely. „Predstavte si, ja som večer priniesla svoje modely a do rána sa predali,“ spomína si návrhárka. Keď už nevládala množstvo modelov šiť sama, pomoc našla u krajčírok zo salónu VKUS na Šafárikovom námestí. „V priebehu pol roka už 5 – 6 krajčírok šilo iba pre mňa.“ Keď onedlho salón VKUS zrušili, Lýdia prevzala všetky krajčírky do svojho nového salónu.

 

Celý článok si môžete prečítať v aprílovom čísle Beauty&Woman.

 

Patrí do vydania: 
Apríl 2016