Jean Paul Gaultier - Enfant terrible francúzskej módy

Jean Paul Gaultier, jeden z najfamóznejších módnych tvorcov na svete, sa narodil v apríli roku 1952 na parížskom predmestí Arcueil. Jeho rodičia rátali skôr s tým, že sa ich syn stane učiteľom španielčiny, než módnym návrhárom. Ako jedináčik zostával dlhé hodiny osamote, pohrúžený do svojich predstáv a snov, ktoré začal klásť na papier. Iba stará mama Marie Garrabe, inak posadnutá hypnózou a alternatívnou medicínou, zhovievavo podporovala jeho netradičné hobby. Nemo počúval a pozoroval, keď mu vysvetľovala, ako sa robí mejkap alebo upravujú vlasy do účesov. Nechávala ho do neskorej noci sledovať televíziu, čo jeho fantastické predstavy ešte viac znásobovalo. Jeden večer, mal asi sedem rokov, sa mu pošťastilo vidieť dokument o varietnom parížskom divadle Folies Bergére a absolútne ho to pobláznilo. Tanečnice v neuveriteľných kostýmoch, vyzdobené perím a šperkami, ho natoľko ohúrili, že ich začal kresliť. Raz ho pri tejto zábavke prichytil učiteľ. Kresbu mu za trest pripol na chrbát a nechal ho na znak hanby prejsť všetkými triedami školy. Medzi spolužiakmi však šteklivé kresbičky polonahých žien vyvolali presne opačný efekt. Dovtedy samotár bez kamarátov, keďže futbal ani iné podobné chlapčenské hry ho nijako nenadchýnali, sa odrazu stal uznávanou hviezdou.
Pozornosť mladého Gaultiera sa stále viac obracala ku kresleniu slečien vo fantastických kostýmoch a extravagantných šatách. Už v trinástich rokoch vytvoril niekoľko fiktívnych módnych kolekcií. To už ani rodičia nedokázali prehliadať, oslovili teda istú redaktorku zo susedstva, pracujúcu v módnom časopise, aby povedala svoj názor na synove náčrtky. Nadšene sa vyjadrila, že vôbec nie sú zlé, a odporučila poslať Jeana do odbornej školy.
Po celý čas štúdia mladý návrhár odvážne rozposielal stovky svojich kresieb slávnym módnym domom, avšak bezvýsledne. Zlom nastal, až keď dovŕšil osemnásť. Zavolal mu Pierre Cardin osobne. Nadšený jeho kresbami ho pozval pracovať pre svoj modelový dom. A nebol posledný, pre koho mladý Gaultier pracoval. V roku 1971 prešiel navrhovať pre Jacques Esterel, neskôr do modelového domu Jean Patou, ktorý v tom čase viedol Michel Gomez a príležitostne naďalej kreslil pre Cardina. Na toto obdobie však spomína Gaultier s rozpakmi. „Keď som pracoval pre módne domy, bol i nebol som prekvapený. Videl som mnoho starých obchodníkov s módou pre ženy, ktorí sa držali množstva pravidiel, čo je šik, čo nie je šik, čo by ste mali robiť a čo určite nemali. A ja som si v duchu hovoril, môj Bože, o čom to rozprávajú?“ A Gaultier, ktorý mal odjakživa sklony k rebélii, v reakcii na pre neho nezmyselné módne zásady naozaj rebelovať začal. „Obul som si jazdecké čižmy a oni sa ma opýtali, či tu mám koňa. Robili si proste takéto vtipy, boli jednoducho strašní.“ Jeho odmietavý postoj k tradičnému pohľadu na módu sa v ňom hromadil a začínal pomýšľať na vlastnú autorskú tvorbu. Debutovú módnu prehliadku, inšpirovanú slamenými obrúskami, predstavil Gaultier ako dvadsaťštyriročný v roku 1976. Konala sa v Palais da la Découverte v Paríži pred zrakmi nijak zvlášť nadšeného publika a módna kritika ju v tichosti ignorovala. Nejaký čas trvalo, kým sa na parížskej scéne plnohodnotne etabloval, vo Francúzsku sa mu nepodarilo nájsť ani finančnú záštitu. Až japonská spoločnosť Japanese Kashiyama sa postavila za jeho chrbát a pomohla mu financovať prvú tematickú módnu kolekciu pre sezónu jeseň/zima 1979/80, nesúcu sa v duchu agenta 007 Jamesa Bonda.

Odvtedy po celé roky Gaul­tier rozvíjal svoj originálny, odvážny pohľad na módu, čo od sezóny k sezóne dokazuje vo svojich kolekciách. Jeho modely sú často kontroverzné, odmietajúce vyšliapané chodníčky klasickej módy. Inšpiráciu čerpá skôr z parížskej a londýnskej klubovej a pouličnej scény, jej subkultúr a popkultúr, ktoré rebelským spôsobom dotvára do ešte extrémnejších avantgardných kreácií. Z modelov vyžaruje sexi ženskosť, ale i androgýnnosť, hedonizmus aj religióznosť, skostnatelé meštiacke tradície na jednej strane, nekonvenčný mestský štýl na druhej. Miluje francúzske tradície i všetko to klišé okolo, lebo sa do toho narodil, ale práve preto si rovnako váži aj históriu iných krajín. „Cením si veľa z toho, čo sa udialo v Japonsku, Amerike, Afrike, Maroku, Španielsku i Taliansku, tiež si cením veci veľmi francúzske. Mám nočnú moru z toho, že by sa všetko mohlo stať internacionálne. Všetci by mali byť iní, môžeme milovať jeden druhého, aj keď sme rozdielni. Sú to naše odlišnosti, čo nás robí silnými a zaujímavými pre ostatných.“
Aj keď technicky zdatne, Gaultier mal vždy potešenie v parodovaní módnych inštitúcií a zásad. Vybudoval si kredit najšikovnejšieho prerozprávača mnohých módnych konvencií, čím si vyslúžil titul „enfant terrible“ parížskej módy. Vytváral kolekcie špeciálne určené pre gayov, povýšil tetovanie na módnu záležitosť alebo obliekol mužov do sukne. Apropó, škótsky károvaný kilt je aj jeho obľúbeným odevným kúskom. V osemdesiatych rokoch vo svojej kolekcii korzetových šiat pretvoril spodnú bielizeň na bežné oblečenie a presvedčil nás o tom, že je to v poriadku. Určite si spomeniete na čiernu kónickú podprsenku, v ktorej sa pred pár rokmi eroticky vlnila kráľovná popu Madonna, oblečená pre svoje svetové turné The Blonde Ambition Tour v roku 1990 práve v modeloch Jeana Paula Gaultiera. (Mimochodom, v roku 2001 bola práve táto podprsenka v aukcii vydražená na 14 000 libier...)
„Milujem Madonnu. Bolo to najkrajšie obdobie mojej kariéry,“ povedal raz pre jedny londýnske noviny. Nielen Madonna, ale aj iným spôsobom extravagantná speváčka Bjork sa zverila do Gaultierových rúk, a to pre svoj videoklip k hitu Violently Happy.

Gaultierove modely zaujali aj iných tvorcov, a to filmových, ktorí ho s nadšením angažovali ako kostýmového výtvarníka. Z kultových titulov nemožno nespomenúť film Petra Greenawaya Kuchár, čašník, jeho žena a jej milenec (1989) alebo film Pedra Almódovara Kika (1994). Nepochybne najviac zažiaril výtvormi pre Piaty element Luca Bessona (1997) s magickou Milou Jovovic, kde aj diváci inak v oblasti filmových kostýmov značne nevšímaví, postrehli ich nápaditosť a v titulkoch hľadali meno autora. O tom, že má Gaultier aj dostatočný zmysel pre humor, svedčí aj jeho herecký počin, konkrétne účinkovanie v obľúbenom, ale inak značne gýčovom seriáli Eurotrash. Je tiež zodpovedný za produkciu najdlhšieho bozku v histórii televíznej reklamy medzi supermodelkou Kristen McMenamy a námorníkom.
Ale vráťme sa ešte na chvíľu k jeho módnej tvorbe. Po svojej už spomínanej prvej prezentácii začal pod značkou JPG pravidelne prezentovať sezónne kolekcie Pret-á-Porter pre mužov i ženy a postupne vytvárať sieť vlastných obchodov. V roku 1988 predstavil prvú kolekciu Junior GAULTIER a v roku 1992 prišiel na trh s líniou GAULTIER Jeans. Nezabudnuteľné sú aj jeho parfumy, predávané v sklenenených flakónoch v tvare sexi torza muža alebo ženy v cínovej plechovke. So skrytou nádejou, že konečne bude tvoriť aj kolekcie vysokej módy, sledoval v roku 1996 odchod Gianfranca Ferré z najslávnejšieho módneho domu Dior. Keď nakoniec dostal prednosť John Galliano, Gaultier odpovedal grandiózne. Do roka vo veľkom štýle predviedol svoju prvú kolekciu Haute Couture, nazvanú Gaultier Paris, pre sezónu leto 1997. Dodnes ich organizuje pravidelne dvakrát do roka: v januári a júli. Pre stálych klientov po prehliadke poriada Salon Couture, kde si modely môžu ešte raz v pokoji pozrieť a za asistencie supervízoriek Madame Lardeur a Madame AnneLise aj vyskúšať.
V júli roku 1999 do jeho biznisu investovala spoločnosť Hermés 15 miliónov dolárov. Tento obchod Gaultier označil ako „svadbu snov“. Dnes je značka JPG vo Francúzsku jednou z najlepšie exportovaných, jeho módne prehliadky patria k najvychytenejším. Svojím pohľadom na módu si Jean Paul Gaultier od začiatku tvorby vie rýchlo získať predovšetkým mladú generáciu a aj napriek jeho 52 rokom sa mu mlsné, náročné a často opiercingované jazýčky avantgardy darí uspokojovať dodnes.