Valentino - zlatý chlapec talianskej módy

Elegancia, glamour, grácia, tak sa dá najvýstižnejšie popísať jeho módna tvorba. Prekvapivým spôsobom kombinuje francúzsku módu s talianskou, spojením francúzskej čipky s talianskymi ľahkými materiálmi. Jeho kreativita a cit pre ženskosť ho vyniesli medzi svetovú špičku, kde neohrozene zotrváva už neuveriteľných 45 rokov.


Valentino Clemente Ludovico Garavani sa narodil 11. mája 1932 neďaleko Milána v mestečku Voghera. Jeho detstvo sprevádzal nesmierny záujem o módu, výtvarné umenie a architektúru, čo ho spolu s kresliarskym talentom priam predurčilo študovať módny dizajn. Stalo sa tak v roku 1949, kedy po absolvovaní tvrdých kurzov francúzštiny odcestoval do Paríža. Nastúpil hneď na dve školy: výtvarnú – Ecole des Beaux Arts a módnu – Chambre Syndicale de la Couture Parisienne. V tom čase bol len mladučkým tínedžerom, jedným dychom hltal všetko umelecké a krásne, zamiloval sa do francúzskeho divadla, dokonca začal navštevovať hodiny tanca. Ešte ako študenta ho nominovali na prestížnu cenu za módny dizajn, udeľovanú medzinárodným sekretariátom pre vlnu International Wool Secretariat. Vďaka tomu si ho všimli módne domy a získal prácu v ateliéroch Jean Desses a Guy Laroche. V roku 1959 sa Valentino vrátil do Ríma s rozhodnutím otvoriť svoj modelový dom a vybudovať si vlastnú značku. Hneď na začiatku roka 1960 sa mu to podarilo, priamo na ulici Via Condotti. Aj keď v hlbokom šoku, ale nesmierne poctený sa cítil Valentino vo chvíli, keď ho počas nakrúcania v Taliansku v butiku svojou návštevou poctila samotná Elizabeth Taylor. Od toho magického momentu ho začali rad radom vyhľadávať všetky hollywoodske celebrity zvučných mien. Dychtivé herečky radšej odkladali stretnutia so svojimi producentami, než by pri návšteve Ríma vynechali návštevu salónu svojho Golden Boy of Italian Couture (zlatého chlapca talianskej módy). Prvá módna prehliadka na medzinárodnej úrovni tak nedala na seba dlho čakať, Valentino ju usporiadal v roku 1962 vo florentskom Pitti Palace. Svoju famóznu kolekciu bezfarebných modelov, vytvorených v škále odtieňov bielej, béžovej, ecru, kriedovej a pieskovej, Valentino odvážne prezentoval v dobe plnej psychadelických farieb. V nežnej a jemnej farebnosti prekvapila výrazová sila modelov, u odbornej kritiky zožala búrlivú vlnu nadšenia. Kolekcia vytvorená na podobnom princípe o niekoľko rokov neskôr (1967), kde sa po prvýkrát objavila aj návrhárova iniciálka „V“, získala ocenenie Nieman Marcus Award. Valentino sa stal módnym kráľom. Boli to práve jeho krajkové minišaty, v ktorých sa Jacqueline Kennedyová vydávala za Aristotela Onasisa. Jej fotografia v momente ozdobila titulky všetkých módnych magazínov po celom svete.
Valentino sa vo svojej tvorbe od samého počiatku snažil naplniť túžbu vytvárať šaty oslavujúce ženské krivky a zvýrazňujúce ich zmyselnosť a krásu. „Nemyslím si, že by sa niektorý muž na svete chcel stretávať so ženou oblečenou ako chlapec,“ povedal raz v jednom rozhovore. Uvedenie filmu Frederica Feliniho La Dolce Vita (Sladký život) presne v roku otvorenia prvého butiku Valentino len urýchlilo jeho úspech. A to vďaka nezabudnuteľnému a nesmierne ženskému štýlu herečky Anity Ekberg, ktorý sa snažili napodobniť všetky ženy na svete a ktorý sa tak nesmierne podobal módnemu štýlu tvorcu Valentina. Stal sa jedným z najvýznamnejších dizajnérov šesťdesiatych rokov, a to aj napriek tomu, že netvoril v Paríži, ale v Ríme.
V šesťdesiatych rokoch okrem svojich bielych modelov vytvoril aj šaty v štýle Gypsy s vrstvenými kolovými sukňami, bohato zdobené krajkou, živými vzormi a strapcami. 70. roky znamenali skutočnú expanziu značky signovanej veľavravným symbolom „V“. S pomocou partnera Giancarla Giamettiho sa Valentino pustil do expanzie – otvárania množstva značkových butikov dámskej, ale i pánskej módy. V roku 1978, počas galavečera v divadle Theatre des Champs Elysees, kde hosťujúca baletná hviezda Michail Baryšnikov tancoval na Čajkovského, predstavil Valentino svetu svoj prvý parfum.
Omnoho dramatickejší náboj mali kolekcie z obdobia rokov osemdesiatych. Naberané a nadýchané rukávy, mohutné kolové sukne s kaskádami volánov, barokové róby s krajkami v kontrastných farbách s množstvom šperkov, objemné vystužené krajkové goliere v kombinácii so žoržetom a jelenicou. V tom období tiež vytvoril líniu detskej módy a líniu pre mladých pomenovanú po svojom psovi – Oliver.
Koncom osemdesiatych rokov Valentino otvoril v Ríme neďaleko svojho ateliéru kultúrne centrum Academia Valentino. Stredisko, zriadené pre výstavy umeleckých diel a kultúrne aktivity, však svoje benefity používalo výhradne na humanitárne účely. Tieto prostriedky sa posúvali asociácii L.I.F.E, založenej tiež Valentinom a jeho priateľmi Elizabeth Taylor a Giancarlom Giamettim na pomoc pacientom chorým na AIDS.
V roku 1991, na oslavu tridsiatich rokov práce vo svete módy, usporiadal Valentino veľkolepú trojdňovú párty, ktorej náklady sa vraj vyšplhali do výšky 5 miliónov amerických dolárov. Medzi 1600 hosťami, ktorí si užívali extravagantnú večeru vo Villa Medici, boli Nancy Kissinger, Gina Lolobrigida i večná obdivovateľka Elizabeth Taylor. Retrospektívna výstava skíc Tridsať rokov mágie, usporiadaná pri tej príležitosti, obsahovala aj niektoré jeho dovtedy nevidené kresby. Bola to skrátka primerane honosná oslava muža, ktorý vytvoril tie najobdivovanejšie oskarové róby slávnych herečiek, ako aj najdrahšie svadobné šaty na svete pre Elizabeth Taylor, Jackie Onasis, Courtney Cox, Claudiu Schiffer a Jennifer Lopez. Jeho šaty sú totiž neopakovateľné – snové, romantické, svieže, mladistvé a bezchybne vypracované. Valentino miluje šaty vytvárať a ako sám hovorí: „Ja netvorím šaty preto, že je práve sezóna šiat. Tvorím šaty, pretože ponúkajú možnosť veľmi moderného spôsobu obliekania. Môžete si ich obliecť so svetrom, bundou alebo kabátom, alebo si môžete dať sveter pod ne. Myslím, že nie je nič krajšie ako šaty, ponúkajú vám oveľa viac možností než len ďalší nudný vlnený kostým.“ Vysvetľuje, že šaty vždy potrebujú jeden drobný detail a musia byť šikmo strihané. „Páči sa mi žena flirtujúca a zvádzajúca muža. Šikmý strih šiat sa prispôsobuje telu a dáva možnosť byť sexy aj bez odhaľovania alebo prehnane tesného oblečenia.“
Zatiaľ poslednou kolekciou Valentina bola prehliadka Haute Couture Fall 2004. Ako vždy, aj teraz predviedol, ako obliecť ženu majstrovským spôsobom. Kolekciu večerných rób s plisovanými volánikmi a kožušinovými bolérkami v bielej, zlatej a striebornej doplnil koktejlkami v klasickej čiernej a najobľúbenejšej dráždivo červenej. Valentino je dnes už posledný návrhár, ktorý „prežil“ od čias najveľkolepejšej slávy Haute Couture. A stále dokáže byť ten najlepší...

Autor: 
Ľudmila Bolešová
Patrí do vydania: 
September 2004