PINK - rebelka bez zásad


Ani Slovensko konečne neostane bokom! 16. júla na pódiu Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave predvedie svoju veľkolepú šou svetoznáma PINK. Na strhujúcom a energiou nabitom koncerte v rámci festivalu AVON EUROPA FEST, poriadanom agentúrou Background Production a Rock Pop Bratislava, sa predstaví rebelka bez zásad, ale zato s jasne vyhranenou filozofiou – ísť v živote len svojou cestou.

„Goofy“ už od detstva

Pink, vlastným menom Alecia Moore, sa narodila v mestečku Doylewston neďaleko Philadelphie. Prezývku Pink (Ružová) dostala v detstve – keď niečo vyviedla, začala sa vždy červenať. Neskôr, keď si začala farbiť vlasy na ružovo, sa prezývka stala nositeľom aj jej imidžu. Jedného dňa sa totiž rozhodla: „Volajú ma Pink, tak si teda dovolím úlet a zafarbím si vlasy na ružovo. Spravila som to a páčilo sa mi to. Prijala som ružovú farbu za svoju prirodzenú a ružové vlasy budem mať už stále!“ Neskôr však svoj názor zmenila – jej vlasy nezostanú ružové navždy, vymyslí vraj niečo nové. Zmeniť chce i dĺžku svojich vlasov. Hovorí, že nakrátko ostrihané ich má už osem rokov a že jej dlhé vlasy chýbajú.

V rozhovore s Billym Johnsonom Jr. nedávno hovorila o svojom detstve rebelky, o nátlaku stať sa ikonou tínedžeriek, o láske ku všetkým druhom hudby, o tom, že neznáša stereotyp a o svojom sne spievať jedného dňa duet s Eminemom. Na otázku, ako by sama charakterizovala svoju osobnosť, Pink odpovedala, že je to veľmi zložité. Myslí si, že je veľmi bláznivá, „goofy“. Hovorí, že bola veľmi divé dieťa. Na svete neexistovalo nič, čo by nemohla robiť: spievala v kostole, bola líderkou v rockovej kapele, chodila do raveových a hiphopových klubov, hrala pozemný hokej a robila gymnastiku, skejtbordovala a robila všeličo iné, aj nemožné, a nikde nesmela chýbať. Zdalo sa jej, že už má tridsať rokov a pritom mala len desať. Žila jednoducho život naplno. A ako sama hovorí: „V pätnástich som sa rozhodla, že ja nechcem byť jedným z tých interpretov, čo sa dostanú na vrchol preto, lebo spievajú zamilované piesne o láske, hoci im neveria.“

Zbláznila sa predovšetkým do skejtbordu a keďže vždy všetko robila naplno, aj v ňom bola výnimočná, americké magazíny o nej písali aj vďaka nemu. Bola účastníčkou skejtového tábora Woodward Skate Camp v Poconose a všetkým ukázala, že ak človek robí niečo naplno a s oduševnením, môže byť viac ako dobrý a nie je dôležité, či je chlapec alebo dievča. Vždy rada uzemňovala ľudí a dokazavola, že vžité názory nemusia byť pravdivé. Už z trucu sa dokázala vybičovať aj k nemožnému. A zábavu vždy spájala so svojou identitou. Aby bolo jasné, že ide o Pink, celý jej výstroj bol ružový. Že sa vyrovná chlapcom, dokazovala tým, že sa namiesto hrania s Barbie šplhala na stromy. A profesionálov neskôr presvedčila, že spievať hudbu R&B môžu aj speváci bielej rasy.

Závratná kariéra Pink

Keď mala trinásť rokov, začala spievať v rockovej kapele. Najskôr to mala byť zábava, stalo sa to však jej životom. Kamaráti zo strednej školy, na ktorú chodila, sa stretli a aby sa nenudili, začali spievať. A Pink sa do spievania zamilovala. Pre kapelu mohla písať vlastnú hudbu a ona to využila, i keď bola ešte dieťa. Ako jediná dievčenská členka kapely vyhrala dokonca jednu z talentových súťaží. V tom čase vlasy ešte nemala ružové. Mávala ich modré, zelené, nosila zapletané vrkoče či dlhé copy, inokedy jednu stranu vlasov dlhšiu ako druhú. Bola bláznivá, nedodržiavala žiadne zásady.
Najkrajšie spomienky Pink sú spojené práve s obdobím, keď bola súčasťou skupiny. Spomína na pocit harmónie, ktorý vtedy prežívala: „Keď ste s dvoma dievčatami a všetky tri spolu bývate, spolu spievate, spolu dýchate a spolu plačete, zvuk, ktorý potom spolu vykúzlite, je krásny. Spievali sme gospely, rockové piesne, robili i inú hudbu a všetko krásne. Ťažké je však vydržať so skupinou dlhšie, prispôsobovať sa. Život každého je totiž iný a súhlasiť vždy s odlišnými názormi je ťažké. O to viac, že ja som veľmi emocionálna. I keď sa naše cesty rozišli, jedno z dievčat je dodnes mojou najlepšou priateľkou. V súkromí si rozumieme, profesionálne sa však každá zaujímame o iný štýl hudby.“
Aj Pink sa vyvíjala. Nie je na svete veľa populárnych spevákov, ktorí by prekračovali toľko hraníc ako Alecia Moore. Ako dieťa spievala v černošskom kostole, v štrnástich rokoch začala spievať ako vedľajšia speváčka pre hiphopovú skupinu Schools of Thought v rodnom Philly. Nasledovali malé úlohy v dievčenských kapelách - R&B acts Basic Instinct a Choice.
Až spolupráca na filme Moulin Rouge, kde spievala úlohu Patti La Belle Lady Marmalade, jej pomohla pokročiť v kariére ďalej. Ukázalo sa, že jej schopnosti v R&B, hiphope a disko hudbe sú veľmi vyrovnané. Ale pravdepodobne nikto nepredpokladal, že by Pink bola taký veľký rocker zo srdca. Jej mnohoplatinový album Missundaztood 2001 preukázal veľa z jej skoršej tanečno-populárnej formácii. A potom prišli na rad je hostia z Aerosmithu: Steven Tyler a Bon Jovi či Richi Sambora. Jej single, ako Get The Party Started, Don‘t Let Me Get Me, Just Like A Pill a Family Portrait, sa stali hitmi v rokoch 2002 a 2003. Ale Pink išla po týchto úspechoch ďalej. Pokračuje v snahe dosiahnuť ďalšiu prestíž, napríklad v spolupráci s Beckom a technoautorom Williamom Orbitom na Charlie‘s Angels.

Skutočný zlom v jej kariére nastal, keď jej na základe demonahrávky oznámili, že bude spievať pre L. A. Reida a zopár iných vplyvných ľudí. Keď vkročila do veľkej konferenčnej miestnosti, za stolom bola usadená skupina asi päťdesiatich dôležitých ľudí, stojacich za novou nahrávkou. „Skoro som tam odpadla! Pomyslela som si, že si zo mňa určite robia srandu, a začala som spievať pred všetkými týmito ľuďmi. L. A. prudko vstal, objal ma a povedal: ,Vitaj, superstar.‘ Toto slovo nemám rada, pretože ho používa každý, ale musela som si zvyknúť.“

Závratný vzostup bol možno dôsledkom aj toho, že už od detstva milovala hudbu. Keď bola malá, často doslova nútila svoju mamu, aby ju zobrala do rôznych speváckych kurzov. Spievala Phantom Of The Opera, piesne Mariah Carey a 4 Non Blondes na tom istom kurze v rovnakom čase. Hudbu si zvlášť nevyberala, ako dieťa milovala všetky druhy hudby. Samozrejme, dobrej. To, čo ju inšpirovalo, muselo ísť zo srdca. Poznala hudbu natoľko, že sa jej zdalo, akoby mala najmenej sto rokov, akoby už bola stará duša. Hovorí, že keby si mohla vybrať, s kým naspievať duet, tak by to určite bola Janis Joplin alebo Teena Marie, ale bolo by to ťažké rozhodnutie. Rada by spolupracovala aj s Billy Joel. Títo umelci sú jej idolmi po celý jej život, a preto by sa možného stretnutia s nimi i obávala, pretože nadšenie a realita sa nemusia stretnúť. Nahrať duet s Eminemom je však rozhodnutá, podľa nej by to bolo bláznivé. Zároveň si však myslí, že jej fanúšikovia nechcú, aby bola taká otvorená, ako je on. Nevie, či sú na to pripravení. V každom prípade si myslí, že by to mohla byť vynikajúca pieseň a už teraz má nejaké nápady.

Úspechy

Pink má na svojom konte už tri veľmi úspešné albumy: Can’t Take Me Home, Missundaztood a posledný – Try This, pričom všetky dosiahli štatút multiplatinových platní, čo v Amerike znamená predaj rádovo v miliónoch.

Svoju prvú Grammy dostala Pink spolu s Christinou Aguillera, Lil´Kim a Myou za remake skladby Lady Marmalade, nahraný pre soundtrack k filmu Moulin Rouge.

V roku 2003 získala MTV Europe Music Award za najlepšiu pieseň Get The Party Started a na World Music Award 2003 bola vyhlásená za najlepšiu americkú pop-rockovú umelkyňu. Na Brit Award 2003 to zavŕšila cenou pre najlepšiu medzinárodnú interpretku.

V Los Angeles pri udeľovaní tohtoročných cien Grammy tiež neobišla naprázdno – získala Grammy v kategórii najlepšia rocková speváčka.

Try This Tour 2004 je jej vôbec prvé turné v Európe, ktoré sa začalo 19. februára v írskom Dubline a zatiaľ sa stretáva s mimoriadnym ohlasom a úspechom. Skoro v každom meste musí Pink pridávať ďalšie koncerty.

Životná filozofia – rob iba to, čo robiť chceš

Ako Pink povedala o svojej hudbe a celoživotnej filozofii vo svojom novom interview s Billy Johnsonom Jr.: „Nemusíš sa obávať, čo si ostatní ľudia myslia a čo považujú za správne. Rob iba to, čo chceš robiť. Ľudia majú viac rešpektu, keď si stojíš za tým, čomu veríš, ako keby si mal spraviť niečo len preto, lebo to oni majú radi. Moja teória je: ja prinútim ľudí, aby ma nasledovali a nebudem nasledovať všetkých ostatných. Budem robiť to, čo ja chcem, a vy všetci sa ku mne snáď pridáte.“
Pink žije len hudbou. Je veľmi šťastná, že jej Boh dal požehnanie a šancu robiť hudbu. Myslí si, že je už oveľa pokojnejšia ako v predošlých rokoch. Uvedomila si totiž, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a nazbierala už dostatok skúseností z detstva. Prvú zmluvu podpísala, keď mala šestnásť rokov. Tým sa jej detstvo skončilo a prišiel čas začať brať veci seriózne. Takúto šancu totiž nedostáva hocikto a nepríde dvakrát. A Pink vedela celý život, že jedného dňa bude speváčka. Zle sa učila a keď sa jej učitelia pýtali, kde má svoju úlohu, povedala, že nevie, o čom to rozprávajú! Myslí si, že všetko nie je pre všetkých. Ona sa rada zabáva, má rada ľudí, ktorí neberú život až tak vážne. Hovorí, že nevie, kde by bola teraz, keby nerobila hudbu. Prehodnocuje aj svoj život a hovorí, že aj keď sa stále rada zabáva, už neponocuje a neprespáva celý nasledujúci deň, ale skoro vstáva, chodí behať, aby bola vo forme, a trénuje osem hodín denne. Aj tak sa však považuje za dievča bez zásad. Jej hudba je spojením rozdielnych vzorov, kroré prevzala od svojho otca, mamy či priateľov. „Moja hudba je tvrdá na jednom mieste a súčasne jemná a krásna, ale všetko je to veľmi pravdivé a zo srdca. Som lyrická osoba, mám rada ľudi ako Lauryn Hill a Tupac, pretože sú veľmi pravdiví. Jedna z vecí, ktoré som sa musela naučiť, bolo, že ľudia nebudú myslieť, reagovať ako ja, že nebudú presne takí, ako som ja. Vždy som predpokladala alebo chcela, aby ľudia mysleli ako ja. Chcela som, aby boli ostatní ľudia ku všetkému otvorení tak ako som ja, a to väčšina nie je. Uvedomujem si, že niekde okolo sú deti, ktoré ma sledujú a berú si zo mňa príklad. Je to zložité. Je to ako úzka linka, po ktorej musíš kráčať.”

Pink je presvedčená, že v sebe vždy mala vnútorný hlas, ktorý jej hovorí, čo je správne a čo nie. Bola veľký rebel. Keď všetci kráčali jedným smerom, ona išla opačne len preto, lebo to bolo odlišné. Chcela takto nájsť samu seba, zistiť, kto je. Nezaťažovala sa tým, čo si o nej preto myslia iní ľudia a či je to správne. Má veľmi kreatívnu myseľ a je schopná vidieť svoje predstavy. Všetko podľa nej do seba výborne zapadá a všetko sa stalo pre nejaký dôvod. Nemá rada rozdeľovanie ľudí do kategórií, vždy totiž milovala všetkých ľudí. Myslí si, že na svete je veľa ignorantov, ale takisto veľa vynikajúcich ľudí. Ona chce rozdielne svety spájať. Preto o nej mnohí hovoria, že je akási zmiešaná. Pink si však myslí, že všetci sú takí. Všetci prišli z toho istého miesta, od Boha, a všetci sú podľa nej zvnútra ružoví. Ľudia by si mali uvedomiť, že človek nemusí byť niečím iba preto, aby niečím bol. Vsetko to prichádza z individuálnych skúseností, z toho, kde všade ste boli, čo ste sa naučili a pre čo ste sa rozhodli.

Pink je veľmi silná osobnosť. Pink žije svoj život tak, ako ona chce.

Infolinka: 0904 836 741

www.background.sk

Autor: 
Natália Drábová, Foto: BMG
Patrí do vydania: 
Júl/August 2004