Denne sa nám môže prihodiť iks vecí. Od pavúka lezúceho po nohe až po expanziu mimozemšťanov túžiacich popáchať na ľudstve neľútostné experimenty. Poznáte aspoň jeden rozumný argument, prečo sa nebáť?
Čo človek, to unikát. Výzorom, charakterom i schopnosťou spracovať vlastný strach, lebo ten k životu patrí napriek tomu, že permanentné obavy nie sú ničím príjemným. Strachu sa chceme vyhnúť, spracúvame ho, utekáme pred ním, potláčame ho, maskujeme, pokúšame sa ho prekonať, ale aj tak patrí k hlavným determinantom ľudskej psychiky bez ohľadu na to, do akej miery si ho (ne)dokážeme racionálne zdôvodniť. K bubákom, ktorí nás desia v detstve, vekom pribúdajú ďalšie hrôzu vzbudzujúce viac či menej opodstatnené zdroje. Bojíme sa všetkého, čo môže ohroziť zdravie, sociálne popostavenie, prácu, majetok, slnečnú sústavu, lebo jeden zablúdený meteorit a... No, na to radšej ani nemyslieť. Ale nebojte sa, nečítate návod, ako sa stať úspešným paranoikom. V tomto prípade slúžia „vesmírne záležitosti“ výlučne na parafrázovanie nekonečna, lebo presne k tomuto počtu dôjdeme zakaždým, keď sa pokúsime zrátať dôvody nepríjemnej emócie s názvom STRACH.
V pavučinách úzkosti
Strach funguje dvojito. Na jednej strane je to paralyzátor, ktorý extrémne zaťažuje psychiku a zbavuje možnosti sebarealizácie. Pohlcuje naše myšlienky, ovplyvňuje konanie, ale zároveň plní funkciu kontrolky. Zabliká vždy, keď sa človek ocitne v neriešiteľnej situácii, poskytne impulz na hľadanie východiska, čiže zvyšuje tak šancu na prežitie. Vďaka pociťovaniu strachu sa stávame obozretnejší, no napriek tejto pozitívnej funkcii ide o emóciu, ktorú chceme zažívať čo najmenej. Vyplynulo to z výsledkov štúdie zrealizovanej v sedemdesiatych rokoch americkým psychológom K. E. Izardom.
Viac sa dočítate vo februárovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.