Najväčšie nebezpečenstvo pre človeka sa skrýva v ňom samom a dôkazom je ľudská dôverčivosť. Príliš často sa nechávame obalamutiť rečičkami, pochybnými zmluvami, planými sľubmi, slušným vzhľadom. Máme oslabené senzory alebo len tvrdohlavo veríme v dobro?
„Dôverčivosť sa nevypláca,“ traduje sa od nepamäti a predsa sa dennodenne dozvedáme, ako opäť niekto naletel. V dnešnej informáciami prešpikovanej dobe to vyznieva priam smiešne, ale je to tak. Vývoj napreduje stále rýchlejšie a ľudia jeho tempo celkom nezvládajú. Zdalo by sa, že oproti minulosti budeme sčítanejší, zorientovanejší, ostražitejší, ale nie! Naivnými postupmi a neschopnosťou selektovať si dokážeme poriadne zavariť a úplne absurdné je, že hoci podvodníci využívajú čoraz rafinovanejšie spôsoby, sme schopní skočiť aj na prastaré, priehľadné finty, lebo niekedy celkom stačí, ak dotyčná osoba vyzerá „dôveryhodne“. No nie sú to len starší ľudia, ktorí podľahnú čaru osobnosti a nechajú sa nachytať hochštaplermi.
Dôvera kontra...
Aj keď sa už dávno vie, že človek vo všeobecnosti je tvor absolútne nevypočítateľný, presvedčenie, že v určitých situáciách bude alebo nebude konať istým spôsobom, nás sprevádza po celý život. O tom je dôvera, inak v sociálnych kontaktoch prepotrebná vec, lebo bez nej by život v spoločnosti bol absolútne vylúčený. Viete si predstaviť fungovať v rodine, v práci, u lekára alebo vôbec vo svojom meste bez toho, aby ste ľuďom čo aspoň minimálne verili? Medziľudské vzťahy sa musia zakladať na istej dôvere, čiže viere, že ľudia budú dodržiavať pravidlá hry. Dôveru možno charakterizovať ako dúfanie v poriadok a jej neodmysliteľnou súčasťou je dobroprajnosť, teda snaha konať tak, aby sme okolie v etickom zmysle slova nesklamali.
Viac sa dočítate v septembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.