Na začiatku bola kniha Michaela Lewisa Moneyball: The Art of Winning an Unfair Game (Moneyball: umenie vyhrávať nekalé hry), ktorá zachytávala život Billyho Beana. Tento reálny človek sa v plnej miere upísal baseballu, najprv ako nádejný hráč a neskôr ako manager Oakland Athletics (prezývaný A´s).
Napriek sile peňazí, ktoré si aj v tomto športe podmaňujú všetko a všetkých, pokúša sa vo svojej faktickej nemohúcnosti o priam až zúfalý čin. Za pomoci dlhodobých štatistických sledovaní výkonov jednotlivých druhoradých – treťoradých hráčov vytvára tím autsiderov. Zhmotňuje ideu Petera Branda, ktorý na základe dlhodobých štatistických sledovaní dokázal vytvoriť počítačový program, ktorý na základe čiastkových schopností a výkonov týchto autsiderov zostavil ich možnú vhodnú kombináciu, ktorá by mohla zabezpečiť úspech takéhoto tímu autsiderov ako celku, a to dosť významne. Čo v skutočnosti viedlo k takémuto konaniu pravého Billyho Beana (vo filme ho stvárnil Brad Pitt), môžeme sa iba dohadovať, a preto sa musíme uspokojiť so sujetom tvorcov filmu, ktorí si za základ zobrali už spomenutú koncepciu dlhodobého štatistického sledovania autsiderov. V názve knihy je zaujímavá informácia – „umenie vyhrávať nekalé hry“. Ak tento názov zhustíme, dostávame sa k ešte koncentrovanejšiemu termínu „nekalé hry“. A tieto nekalé hry nivočia hru milovanú azda každým Američanom (a možno i Američankou), čo mnohí považujú za jednoznačnú zradu a priam až zneuctenie. V takomto prípade by sa teda malo konanie Billyho Beana vnímať skôr ako určitý vzdor či protest, vzdor alebo až revolta proti takýmto praktikám... Vo filme Moneyball sa z toho však robí akési hrdinstvo, že aj z autsidera – z autsiderov môže byť víťazný tím, najlepší tím! ... Vo filme to tak môže byť...
Viac sa dočítate v júnovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.