Richard Rozbora - Haute Couture


V Londýne vyštudoval najprestížnejšiu módnu školu, získal mnoho zahraničných ocenení a svojou tvorbou sa mu podarilo očariť osobnosti svetových mien. Jeho kolekcia fascinujúcich modelov pod značkou Richard Rozbora Haute Couture má ambíciu stať sa jednou z najvyhľadávanejších na Slovensku.

Koncom minulého roka ste sa ako nová tvár vynorili na slovenskej módnej scéne a predstavili svojou módnou prehliadkou. Ako ste zatiaľ spokojný s ohlasmi kritiky?

Musím povedať, že som veľmi, veľmi príjemne prekvapený. Čo ma však prekvapilo najviac, je, že sa o prehliadke začalo hovoriť ešte skôr, než sme ju vôbec začali pripravovať. Ohlasy sú, myslím, veľmi pozitívne.

Narodili ste sa vo Fínsku. Váš život je nesmierne bohatý, plný zmien a cestovateľských dobrodružstiev. Ako sa dívate na svoj život vy sám?

Viete, pre mňa je to úplne normálny život. Je úplne bežné, že žijem stále na inom mieste alebo v inej krajine. Fínsko si veľmi nepamätám, je pre mňa také zahmlené, skoro až neexistujúce. Bol som ešte veľmi malý. Zaujímavé je Mongolsko, kde sme strávili dlhší čas. Odtiaľ sme často cestovali do Číny a Ruska. Dlhé roky sme žili aj v Prahe. Neskôr som odcestoval za rodičmi na Cyprus a odtiaľ do Anglicka. Keď žijem niekde pár rokov, začnem cítiť potrebu zmeniť prostredie. V Londýne som napríklad strávil štyri roky a po takom čase sa mi to mesto už tak trochu „vyžilo“. Bolo to však určite pestré a zaujímavé, otvorilo mi to nové obzory. Mal som možnosť stretávať sa s ľuďmi, poznať ich bežný život, stať sa súčasťou ich kultúry a prežiť ju.

Vaši rodičia sa pohybovali v diplomatických kruhoch. Zúčastňovali sa spoločenských večierkov, reprezentačných stretnutí, museli teda mimoriadne dbať na svoje oblečenie a celkový vzhľad. Nemyslíte, že začiatky vášho vzťahu k móde sú zakorenené práve v prostredí, v ktorom ste vyrastali?

V prvom rade si myslím, že môj vzťah k móde je daný hlavne geneticky – obaja moji rodičia majú k estetike a móde veľmi blízky vzťah. Samozrejme, svoj vplyv malo aj prostredie. Rodičia, ak to bolo vhodné, nás s bratom brávali na spoločenské večierky, mali sme možnosť komunikovať s ľuďmi na vysokej úrovni. Stretávali sme sa s celebritami a politickými osobnosťami, museli sme teda výborne ovládať pravidlá etikety a protokolu. Zároveň som si všímal tie perfektne oblečené a upravené dámy a zrejme aj to ma svojím spôsobom ovplyvnilo. Nevnímal som to však ako niečo výnimočné, ale ako súčasť bežného života.

Najprv ste začali študovať architektúru. Kedy nastal ten kľúčový zlom a definitívny obrat k móde?

No, ja by som to otočil, ten kľúčový moment nikdy nenastal, móda bola pre mňa vždy prvoradá. Keďže ma neprijali na VŠVU, začal som študovať architektúru, ku ktorej mám dodnes veľmi blízky vzťah. Zlom nastal zmenou možností, keď môj otec pracovne vycestoval na Cyprus. Práve tam som začal študovať módu na Frederick Institute of Technology.

Cyprus musí byť pre tvorivého človeka veľmi inšpirujúcim miestom. Ako spomínate na obdobie štúdia v Nikózii?

Často sa ma pýtajú, ako je možné niečo podobné študovať na Cypre. Ja sa však prikláňam k vášmu názoru, že Cyprus je veľmi inšpirujúce miesto. Je to bývalá britská kolónia s bohatou históriou. V malebných mestečkách v koloniálnom štýle bývalo množstvo drobných dielní s tradíciou precízneho anglického krajčírskeho remesla a malých obchodíkov s látkami, s atmosférou až tak trochu orientálnou. Priniesol som si odtiaľ pravé hodváby a veľmi kvalitné kože a iné materiály. Čoho mi však Cyprus dal najviac, je taká tá pravá krajčírska zručnosť. Absolvoval som od základov intenzívny kurz strihov a krajčírstva podľa tradičnej anglickej školy. Učila ma jedna veľmi, veľmi stará dáma, ktorá študovala v Londýne, Paríži a Káhire.

Keď študent módneho dizajnu počuje St. Martin´s college, prebehnú mu po chrbte zimomriavky... (Aj mne prebiehali.) Vám sa však túžba dostať sa na dnes možno najprestížnejšiu módnu školu splnila. Ako sa Vám to podarilo?

Úplnou náhodou. Preto, že je Cyprus bývala britská kolónia, pravidelne sa tu poriada veľtrh, na ktorom sa anglické vysoké školy a univerzity prezentujú a hľadajú nových študentov. Dodnes veľa mladých ľudí z bývalých kolónií, ako Hong Kong alebo Cyprus, študuje v Anglicku práve vďaka týmto veľtrhom. Navštívil som stánok, v ktorom predstavovali St. Martin´s – chcel som sa iba informovať o podmienkach štúdia, ale ich hneď veľmi zaujalo moje portfólio. Na mieste mi zadali úlohu do rána vytvoriť šesť celkom nových návrhov v úplne odlišnom štýle, než som robil doteraz. Prijali ma s odôvodnením, že si overili nielen môj talent, ale aj to, ako zvládam prácu v stresových situáciách, a to, či je moja kreativita taká, že dokážem za pár hodín absolútne zmeniť štýl.

Ako tam teda prebieha štúdium?

Je rozdelené na trimestre, ale kolekcie vytvárate každý mesiac nové. Po nástupe máte týždeň na oboznámenie sa so strihmi a šitím, potom vás hodia rovno do vody. Každý mesiac musíte vypracovať projekt na danú tému a vytvoriť kolekciu, k nej doplniť rešerš a zhotoviť jeden finálny kus. Rešerš je až 60 percent hodnotenia, je to kniha plná nápadov, inšpiračných materiálov, vzoriek látok a nákresov. Medzi jednotlivými projektami niekedy nemáte ani deň na vydýchnutie. Štúdium končí dizertačnou prácou a záverečnou kolekciou. Do hodnotenia spadá aj realizácia módnej prehliadky, teda aj hudba, styling, choreografia, pričom musíte dodržať časový limit.

St. Martin´s college dala svetu takých skvelých dizajnérov, ako je John Galliano, Stella McCartney alebo Alexander McQueen. Všetci pracujú pre prestížne parížske módne domy a zrejme nebudú poslední. Čo myslíte, v čom je sila tejto školy, že sa jej darí vychovávať takých skvelých módnych tvorcov?

Sila je v jej vyučovacom procese, naučí vás vlastnou sebadisciplínou vytvoriť kolekciu takmer z ničoho a k tomu rýchlo, kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností.

Mali ste vy osobne možnosť stretnúť sa aj s niektorými velikánmi módy? Vedie tam niekto z nich ateliér?

Stretol som sa s Alexandrom McQueenom aj so Stellou McCartney. Prednáša tam napríklad Gianfranco Ferré, veľká osobnosť svetovej módy, mnoho britských dizajnérov, napríklad Robert Cary Williams.

Spolupracovali ste s modistom Nickom Smithom. Dokonca aj Madonna nosí na hlave jeho kreácie. Podarilo sa aj vám obliecť významnú osobnosť?

Moje veci mali na sebe členovia skupiny So Solid Crew na živom vystúpení pri odovzdávaní hudobných cien Brit Awards za rok 2002, čiže tam som bol v zákulisí súčasťou celej tejto mašinérie. Tiež nás oslovila americká skupina Fisher Spooner, ktorým sme vytvárali kostýmy pre niektoré vystúpenia.

Vaša značka RICHARD ROZBORA HAUTE COUTURE už názvom napovedá, ako je zameraná vaša tvorba. Skúste nám ju viac priblížiť.

Vytváram modely, ktoré majú charakteristické znaky Haute Couture, teda vysokej módy. To pre mňa znamená hlavne tradičné krajčírstvo a realizáciu strihu, jedinečnosť, množstvo precíznej ručnej práce a kvalitné až luxusné materiály. Používam mušelín, brokát, pravý hodváb, žoržet, satén a čipky, ktoré dopĺňam dekoratívnymi prvkami, ako sú sklenené korálky, gombíky, stuhy, kožušina alebo šperkové aplikácie. Všetky modely sa vďaka tomu stávajú neopakovateľnými originálmi. Inšpirujem sa v dejinách módy a historických kostýmoch, predovšetkým z viktoriánskeho obdobia a secesie.

Je aj niečo iné, čo vás dokáže inšpirovať?

Samozrejme, napríklad architektúra, rôzne detaily a štruktúry, dlažobné kocky, úplne obyčajné veci, ktoré si bežní ľudia vôbec nevšímajú.

Hovorí sa, že muži vidia ženu inými očami, preto práve oni bývajú skvelými návrhármi. Ako vidíte ženu vy?

Tak, aby som mohol pre ňu navrhovať. Mala by mať prirodzené ženské tvary, pás, pôvabné ramená, boky, ktoré sa svojimi modelmi zároveň snažím zvýrazniť. Neinklinujem k androgýnnym, anorektickým typom žien.

Je žena, ktorú si pri tvorbe predstavujete?

Je ich asi dosť. Väčšinou sú to ženy známe a krásne. Viem si predstaviť, že by si moje modely obliekla napríklad Nicole Kidman. Sú to vlastne všetky ženy, nielen celebrity alebo modelky.

Čo bolo pre vás v živote zatiaľ najväčším ocenením?

Ocenením je moje štúdium, to, že som dokázal absolvovať St. Martin´s college. Ale snáď najväčším ocenením bolo, keď mi povedal pedagóg takého formátu, ako je Howard Tangy, inak osobný ilustrátor Johna Galliana, že som vytvoril niečo inovatívne v móde. Že sa mi podarilo vytvoriť sen.

Generácia Johna Galliana a Alexandra McQueena sa už pomaly usadila. Myslíte, že s tou nasledujúcou nastane nejaký prevrat v móde?

Radikálny prevrat ani nie, skôr si myslím, že sa začína prebúdzať Haute Couture. Je obdobie obrovskej globalizácie a aj veľké značky zvučného mena sa stávajú jej súčasťou, teda v konečnom dôsledku nezáleží na tom, akú značku si kúpite, všade sa prelínajú rovnaké prvky, rovnaké detaily. A mnohé ženy chcú niečo jedinečné, originálne. Vidíte to v architektúre, vidíte to v jedle. Všetci jeme to isté. Myslím, že sa začína prebúdzať istá nová vlna individuality aj v obliekaní.

Čo hovoríte na názor, že ste veľkou nádejou slovenskej módy?

Áno? To ani neviem! Je to milé. Tak dúfam, že nesklamem.

Váš tajný sen?

Tvoriť svoje kolekcie Haute Couture. Byť akceptovaný a mať meno, ktoré bude každý automaticky spájať so Slovenskom.

Autor: 
Ľudmila Bolešová, foto: Roman Skyba
Patrí do vydania: 
Marec 2004