Krásy stovežatej Prahy očarujú aj dnes

Už v stredoveku patrila Praha medzi najkrajšie mestá na svete s prívlastkami „zlatá“, „stovežatá“, „koruna sveta“, „kamenný sen“. Jej krásou sa nechali očariť významné osobnosti v oblasti umenia a hudby, akými sú Mozart, Beethoven, Apollinaire, Čajkovskij, Dostojevskij, Rodin, britská kráľovná Alžbeta II. i pápež Jan Pavel II. O svojom rodnom meste, Prahe, písali vo svojich dielach významní českí spisovatelia a básnici, medzi ktorých patria Jan Neruda, Jaroslav Hašek, Jaroslav Seifert, Franz Kafka či Max Broda. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Prahy patrí Pražský hrad a historické centrum mesta, ktoré sa nachádza na oboch brehoch rieky Vltavy. Tvorí ho šesť častí, kedysi samostatných miest, ktoré boli zjednotené v 18. storočí. Sú to Staré Město, Josefov – zachovaná časť bývalého Židovského Města, dnes súčasť Starého Města, Nové Město, Malá Strana, Hradčany a Vyšehrad.

Tu sú sústredené najvýznamnejšie historické pamiatky, galérie a múzeá. Praha sa rozkladá na území 496 štvorcových kilometrov a žije v nej takmer 1,2 milióna obyvateľov.

Židovské mesto a Staronova synagóga

Silný dojem na mňa urobila návšteva pražského Židovského Města a Staronovej synagógy, ktorá je najstaršou pamiatkou a jednou z najstarších synagóg v Európe. Už viac ako 700 rokov slúži ako hlavná synagóga pražskej židovskej obce. Vybudovali ju kamenári kráľovskej huty koncom 13. storočia, ktorí pracovali neďaleko na stavbe Kláštora sv. Anežky. Podľa jednej z pražských židovských povestí základné kamene na stavbu synagógy vraj priniesli anjeli zo zrúteného Jeruzalemského chrámu pod podmienkou, že budú vrátené späť, ak dôjde k jeho obnoveniu. Staronova synagóga bola veľmi uctievaná v pražskom Židovskom Měste a bola opradená množstvom povestí a legiend. Jednou z nich je povesť o tom, že synagógu počas požiarov ochraňovali anjelské krídla, a tak zostala zachovaná bez vážnejšieho poškodenia až dodnes. Podľa inej povesti sú v nej uložené pozostatky Golema, bytosti, ktorú vytvoril na ochranu pražskej židovskej obce veľký rabi Löw. Vedľa Staronovej synagógy sa nachádza baroková budova Židovskej radnice. Pozornosť návštevníkov pútajú dvoje hodiny. Prvé sú umiestnené na veži radnice a majú rímsky číselník. Na štíte priečelia domu sú druhé hodiny s hebrejským číselníkom a ručičky obiehajú ciferník sprava doľava, rovnako ako sa čítajú hebrejské texty. Obidvoje hodiny poháňa jeden stroj, ktorý zhotovil v roku 1764 kráľovský hodinár Šebestián Laudensperg. V blízkosti radnice sa nachádza StarýA židovský cintorín. Až 12-tisíc náhrobkov z obdobia 1439 až 1787 je umiestnených asymetricky na veľmi malom priestore, jeden vedľa druhého. Judaizmus zakazuje rušenie starých hrobov, a preto sa stále budovali nové hroby v tesnej blízkosti existujúcich. Staré náhrobné kamene sa nesmeli rušiť, vždy museli zostať viditeľné aj nápisy na náhrobkoch, ktoré sú dôležitým historickým zdrojom informácií o živote pražských Židov. Reformy cisára Jozefa II. zrovnoprávnili Židov s ostatnými obyvateľmi rakúskej monarchie na konci 18. storočia a Židovské mesto sa premenovalo z úcty k cisárovi na Josefov.

Pražský hrad a korunovačné klenoty

Na základe archeologických prieskumov Pražský hrad založil knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. Prvou stavbou bol kostol Panny Márie. Ďalšie kostoly, svätého Jiřího a Víta, boli založené v prvej polovici 10. storočia. V tomto období bol Pražský hrad nielen sídlom hlavy štátu, kniežaťa a neskôr kráľa, ale takisto najvyššieho predstaviteľa cirkvi, pražského biskupa. Prvý kláštor bol založený takisto na Pražskom hrade. Počas vlády Karla IV. sa stal Pražský hrad cisárskou rezidenciou, sídlom panovníka Svätej rímskej ríše. Podľa vzoru francúzskych katedrál začal vyrastať gotický Chrám svätého Víta. Počas husitských vojen nebol hrad obývaný a začal chátrať. K oživeniu a ďalšiemu zveľaďovaniu hradu došlo v 15. storočí. Počas vlády Habsburgovcov boli v 16. storočí vybudované stavby, ktoré slúžili na zábavu – letohrádok, strelnica, leví dvor. Postupne bola upravená katedrála a kráľovský palác. Prestavba hradu vyvrcholila počas vlády Rudolfa II. Cisár sa na Pražskom hrade natrvalo usadil a začal ho meniť na dôstojné a veľkolepé sídlo ríše, ktoré bolo príťažlivé pre diplomatov, umelcov a vzdelancov. Katedrála Chrámu sv. Víta bola dokončená v roku 1929. Dnes je Pražský hrad okrem sídla prezidenta významnou kultúrnou a historickou pamiatkou. Sú tu uložené korunovačné klenoty, ktoré môžu byť vystavené iba na území Pražského hradu. Tvorí ich svätováclavská koruna Karla IV., kráľovské žezlo, kráľovské jablko a korunovačný plášť. Na otvorenie korunnej komory sa musí zísť sedem držiteľov kľúčov, pretože sa musí otvoriť sedem zámkov. Držiteľmi kľúčov sú prezident republiky, predseda vlády, pražský arcibiskup, predseda Poslaneckej snemovne, predseda Senátu, dekan Metropolitnej kapituly u sv. Víta a primátor hlavného mesta Prahy. Korunovačné klenoty sa vystavujú iba pri mimoriadnych príležitostiach. Poslednýkrát boli vystavené v roku 2008 pri príležitosti 90. výročia vzniku samostatnej Československej republiky. Katedrála sv. Víta je najväčším a najvýznamnejším pražským chrámom. Okrem bohoslužieb tu boli korunovaní českí králi a kráľovné. Sú v ňom pochovaní významní panovníci, šľachtici a arcibiskupi. Kultovým miestom v Chráme sv. Víta je Kaplnka svätého Václava.

Zlatá ulička

Zlatá ulička vznikla po vybudovaní severného opevnenia hradu. Boli tu vystavané skromné domčeky, ktoré tvoria drobné zástavby Pražského hradu. Bývali tu rôzni remeselníci, zlatníci, hradní strelci. Domčeky boli obývané až do druhej svetovej vojny. V dome č. 22 žil v rokoch 1916 – 1917 spisovateľ Franz Kafka. Zlatá ulička je dnes azda najromantickejším miestom Pražského hradu. Okrem opravených farebných malých domčekov ponúka aj stálu expozíciu, ktorá približuje život v Zlatej uličke vo všetkých obdobiach jej 500-ročnej existencie. Je súčasťou turistickej prehliadky Pražského hradu.

Karlov most a jeho mystická atmosféra

Karlov most patrí medzi najstaršie kamenné mosty v Čechách. Dal ho postaviť Karol IV. v roku 1402. Zdobí ho po oboch stranách 30 sôch a susoší. Medzi najznámejšie sochy patria sv. Jan Nepomucký alebo susošie sv. Cyrila a Metoda. Po moste vedie historická kráľovská cesta. Karlov most spája Staré Město s Malou Stranou. Pôvodne sa volal Kamenný most alebo Pražský most. Až v roku 1870 na základe podnetu Karla Havlíčka Borovského sa začal používať názov Karlov most.

Hrad Karlštejn

Prežiť noc na Karlštejne by nebolo veľmi jednoduché. Predsa je to len hrad, ktorý má výnimočné postavenie medzi českými hradmi. Bol postavený na jediný cieľ, ako miesto na uloženie kráľovských pokladov, predovšetkým zbierok svätých relikvií a ríšskych korunovačných klenotov. Bol pomenovaný podľa svojho zakladateľa Karla IV., českého kráľa, cisára Svätej rímskej ríše. Karel IV. dozeral na dostavbu a predovšetkým honosnú výzdobu hradu. Najnižšie uložená je Studničná veža a Purkrabský dom na hlavnom nádvorí. Mohutný Cisársky palác a nad ním menšia Mariánska veža. Vrchol stavby hradu je samostatne opevnená, 60 m vysoká Veľká veža s Kaplnkou sv. kríža, kde bol uložený ríšsky korunovačný poklad. Od začiatku husitských vojen tu boli takmer 200 rokov uložené korunovačné klenoty českých kráľov a český archív. Kaplnka sv. kríža bola vyzdobená 130 doskovými obrazmi z dielne majstra Theodorika, táto svetovo unikátna gotická galéria sa uchovala až doteraz. Steny aj strop kaplnky sú pokryté zlatou výzdobou, do ktorej boli vsadené polodrahokamy a sklenené polkruhy, ktoré vytvorili na strope ilúziu hviezdneho neba. Už kronikári obdobia Karla IV. zaznamenali, že taká nádherná kaplnka sa nenachádza nikde inde vo svete. Štátny hrad Karlštejn je národná kultúrna pamiatka Českej republiky.

Vyšehrad a jeho tajomstvá

Vyšehrad je národná kultúrna pamiatka a tvorí neoddeliteľnú súčasť Prahy. Prehliadka Vyšehradu sa začína vstupom cez Táborskú bránu. Tradícia tejto tajomnej pevnosti je spojená s viacerými povesťami, ktoré zo starých kroník literárne spracoval Alois Jirásek pod názvom Staré pověsti české. Význam Vyšehradu opäť pozdvihol kráľ Karel IV. Prebudoval Vyšehrad na kamennú pevnosť a pripojil ho hradbami k Novému Městu Pražskému. Dal postaviť gotický kráľovský palác, kapitulný chrám, mohutnú bránu Špička. Počas husitských vojen bol celý Vyšehrad zničený. O súčasnú tvár Vyšehradu sa zaslúžili Václav Stulc a Mikuláš Karlach v druhej polovici 19. storočia. Kostol sv. Petra a Pavla bol prestavaný v novogotickom slohu a rešpektoval dispozície gotickej stavby Karla IV. Na Vyšehrade sa nachádza národný cintorín, kde je pochovaných viac ako 600 významných osobností. Nachádza sa tu aj pamätník Slavín, spoločná hrobka najvýznamnejších predstaviteľov českého kultúrneho a politického života. Môžeme tu obdivovať mnohé historické stavby a sochy. Napríklad Rotundu sv. Martina, Nové dekanstvo, Baziliku sv. Vavrinca, súsošie Libuše a Přemysla, Vyšehradskú skalu nad Vltavou, kapitulný Chrám sv. Petra a Pavla, Kostol a vyšehradský cintorín, kamennú sochu sv. Šebestiána, Staré probožství, Nové probožství s Kaplnkou sv. Klementa a Cihelnú bránu. Vyšehrad je zároveň prekrásne miesto, kde môžete prežiť neopakovateľnú atmosféru pokoja a oddychu s nádherným výhľadom na Prahu a na pozostatky Libušinho kúpeľa, ktoré sa nachádzajú na vyšehradskej skale. Je to ideálne miesto na džoging a prechádzky v krásnom prírodnom parku s magickou príťažlivosťou.

 

Patrí do vydania: 
Február 2012