V malom mestečku neďaleko Paríža, v Marne-la-Vallée, vyrástol pred takmer dvoma desiatkami rokov rozprávkový svet Walta Disneyho. Deťom sa tam plnia sny a dospelí aspoň na chvíľu zas začínajú detsky snívať. Zvýšený adrenalínový relax či pokojnejšia, ale nie menej skvelá zábava „hrozí“ všetkým návštevníkom – či už pod dáždnikom, v snehuliach, alebo krátkych rukávoch.
„Mami, keď vyrastiem, chcem byť predavačom lístkov na kolotoč,“ zahlásil môj syn. Čo už len môže byť také zaujímavé na predávaní lístkov? Nedá mi, a tak sa pýtam: „Prečo?“ – „Sám sebe ich predsa predávať nemusím. Budem sa krútiť zadarmo donekonečna, až kým sa mi nezakrúti hlava,“ vysvetľuje malý mudrlant. Aha, tak tam je pes zakopaný. Nekonečný kolotoč zábavy. Vtedy mi niečo napadlo. O týždeň zasa zahlásil, že by nebolo zle, keby bol aj pirátom. Našiel by poklad a už by nemusel predávať ani tie lístky na kolotoč. Bol by však, ako podotkol, dobrý pirát a išiel by do Paríža do Disneylandu a aj nás by zobral. Poklad síce nenašiel, ale do Disneylandu sa išlo aj tak.
Konečne...
Áno, konečne sme v Paríži. Sedíme v metrovlaku a to jeho sústavné Kedy už bude utorok? ustáva. Mení sa však na Kedy tam už budeme? Linka A sa postupne každou zastávkou napĺňa ďalšími turistami s rovnakou konečnou zastávkou. Priestor vypĺňa džavot podobných nedočkavcov, ako je ten môj, srkanie rannej kávy narýchlo kúpenej cestou a šušťanie vrecúšok s rovnako narýchlo kúpenými raňajkami. Vône sa spájajú, slová prelínajú. Stávajú sa z nás spojenci. Tak ako v rozprávke.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.