Recenzia divadla - Michelangelo

Každé divadelné zoskupenie, ktoré si dáva prívlastok experimentálne alebo alternatívne, prirodzeným spôsobom láka pozornosť profesionálnej obce, ako aj širokého publika, ktoré sa o divadelné umenie interesuje o niečo viac a aj hlbšie ako obyčajný divák hľadajúci v divadle najmä zábavu, relax, zriedka i poučenie, možno.

Elledanse – alternatívne divadlo, t. j. experimentálna scéna, zaujala najmä svojím prvým predstavením Canto Hondo – hlboká pieseň o nej..., za ktoré jej tvorcovia dostali až tri Dosky za rok 2008 (najlepšia inscenácia, réžia, hudba). Alternatívne, t. j. experimentálne divadlo však má práve vďaka svojmu nekonvenčnému prístupu k témam nezriedka existenčné problémy, napriek tomu, že jej tvorcovia skoro vždy tvoria najmä z dôvodu samotnej možnosti tvorby a prezentovania svojho videnia sveta (v tomto prípade – divadla). Ak sa teda experimentálnej scéne podarí zaujať, presadiť sa a udržať v plejáde množstva iných konvenčne založených divadelných scén, kde najmä kamenné divadlá majú značnú výhodu pre svoje spoločenské začlenenie a tradíciu, možno skoro vždy hovoriť o akomsi – zázraku. A tieto zázraky sa dejú za veľmi krutých, ťažkých a strastiplných podmienok, ktoré sa prakticky nikdy nekončia, pardon, zväčša sa končia smrťou lídra, ktorý svojou silou vôle, osobnosťou, neústupčivosťou a priam až nenormálnou húževnatosťou, ako aj nespochybniteľným talentom dokáže túto svoju strastiplnú cestu prejsť až do konca. Jeho charizma a schopnosť presvedčiť svojich súpútnikov o svojej pravde a svojej ceste nie zriedka zostane iba v kruhu jeho najbližších spolupracovníkov či nadšencov, no on zároveň vie, že existuje aj niečo viac ako iba momentálna sláva či popularita, peniaze či prvé stránky časopisov...

Viac sa dočítate v čísle júl - august Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

 

Patrí do vydania: 
Júl - August 2011