Na tému priateľstva medzi ženami sa už povedalo viac než dosť. Niektorí sú presvedčení, že existuje, iní ho spochybňujú. Obe skupiny sa odvolávajú na vlastné skúsenosti a z toho možno usúdiť len jedno. Ženské priateľstvá jestvujú, len všetci nemajú to šťastie!
Keď autor stĺpčekov pre istý španielsky časopis Tony Serpa spochybnil ženské priateľstvo ako také, na internete vyprovokoval vášnivú diskusiu a dopadlo to takto. Na otázku, či existuje priateľstvo medzi ženami, Tony stručne odvetil NIE a ženy mu dali za pravdu. Ako zdôvodnil svoju odpoveď? Vo vnútri sme vraj viac závistlivé a menej úprimné ako navonok, sme príliš veľké detailistky, pričom sa sústreďujeme viac na negatíva ako pozitíva, no a svoje zohráva aj náš obľúbený koníček – ohováranie. Výstižné, že? Tony Serpa však zabudol zdôrazniť, že ide o všeobecné ľudské vlastnosti, aj keď pravdou je, že muži pri nekonečnom rozpitvávaní vzťahov a pováh dlho neobsedia. Nevyžívajú sa pri počúvaní dobrodružstiev o nevydarených manželstvách, pobabraných vzťahoch, neporiadnych deťoch či všetečných svokrách, aj keď občas aj oni načrú do batôžka so zážitkami a vytiahnu nejakú „pikošku“. Ako teda môžeme to, čo ženy spája, označiť? Tony má v tom jasno. Ide o spojenectvo podľa pravidla „pekné s peknými, škaredé so škaredými“. Proti podobným argumentom nemožno namietať nič. Len ak by človek sám nesiahol po nejakej „metafore“ a nenaložil Tonymu z podobného súdka. V niečom má však Španiel pravdu. Medziľudské vzťahy sa formujú na základe aspoň približných znakov a dôležitú rolu zohráva zovňajšok, príjem, status a momentálne okolnosti.
Kamarátky? Dokedy?
Vzťahy modelujú situácie. Zmena pracoviska, bydliska, partnera, príchod dieťaťa, tragédie menia zorný uhol. Témy na rozhovor odpadajú alebo – naopak – pribúdajú a nie všetci sme ochotní preorientovať sa a naladiť sa na inú vlnovú dĺžku. Nová situácia prináša nové vzťahy a zvyčajne prehodnotí aj tie staré.