Kto prvý zoradil dav do zástupu, isto použil obrovský bič. Aký to bol človek, môžeme len odhadnúť. Muž, skôr vysoký ako nízky, pravdepodobne statný, asi tak štyridsiatnik, v dobrom postavení... O jednom pochybovať netreba. Zbožňoval poriadok.
A ten je potrebný aj dnes, keď sa snažíte prebojovať k cieľu, a ľudí ako vy je celý húf. Vďaka metóde s názvom „zaraďte sa“ namiesto ostrých lakťov a širokých ramien stačí superbalenie trpezlivosti. Jedinec si ňou zafáčuje nervy a perfektne zvládne prešľapovanie na jednom mieste, slimačie posúvanie a odvrkovanie osobám, ktoré situáciu podcenili. „Veru, na trpezlivosti sa šetriť neoplatí,“ s neskrývanou spokojnosťou si pomyslíte, keď o štyri hlavy pred vami niekomu prasknú nervy. „Pred každou hroziacou čakačkou treba minúť kompletné balenie. Veď trpezlivosť je zadarmo,“ poučne dokončíte myšlienku a zrazu na chrbte pocítite štuchanec. „To sa musíte na mňa tlačiť?“ vyletí z vás nie príliš logická otázka podobná tej, na ktorú na revanš neodpoviete vy. „Čo spíte?“ začujete spoza chrbta a mlčky uznáte svoju chybu. Bože, zabudli ste sa posunúť o celého pol kroka! Medzi vami a chrbtom spoluobčana svieti štrbina a tá sa v zástupe trpezlivo čakajúcich neodpúšťa! Chybu treba napraviť! Urobíte krôčik a zas sa môžete vyžívať v pasívnom pozorovaní okolia.
Zaraď sa a mlč!
Rišo sa pokladá za „nepolepšiteľného realistu“. Vždy ostro protestoval, keď sme sa mu my, občasní optimisti, snažili nasadiť ružové okuliare. „Rozdiel medzi frontmi za socíku a súčasnými je v tom, že dnes na nás neprší,“ nezabudol poznamenať, keď som mu líčila raňajší zážitok z „čakačky“ v potravinách. „Zrýchlená“ pokladňa bola z neznámych príčin mimo prevádzky a tak som si s jedinou (o to vytúženejšou) šiškou v košíku odstála pekných pár minút.