Vždy, keď človek ulovil mamuta, jeho život nadobudol nové dimenzie. Mäso zjedol, do kože sa zaodel, ak bol zručný, vyrobil si z kostí nástroje, a ak bol čo i len trošku estét, nezabudol na ozdôbky. So zvieracím zubom na krku už praveký muž vyzeral úspešne a žena s náhrdelníkom z mušlí – krajšie. V skratke: láska k šperkom je stará ako ľudstvo samo.
Obrovský prelom pre praveké parádnice znamenala doba bronzová. Hlinené koráliky, prevŕtané mušle a zuby odsunuli na úroveň „bižu“. Bronz po pár storočiach získal v obľúbenosti silnú konkurenciu. Nastúpila éra drahých kovov a archeológovia sa pri objavovaní vykopávok nestačili čudovať. Nachádzali obrovské náleziská so zlatými pokladmi už z prvého tisícročia pred naším letopočtom. Celý starovek sa niesol v znamení okázalého luxusu. Márnotratnosť neraz kritizovali i doboví myslitelia, ale ľudská túžba po kráse bola nezastaviteľná. Starovek odštartoval naozajstnú „šperkovú“ éru, keď bohatstvom kvitol Egypt, staroveký Rím a Grécko. Dielne si otvárali prví majstri šperkári a o tom, že sa im darilo, svedčia archeologické náleziská, ako aj dobové fresky, ktoré zobrazujú vtedajších aristokratov ovešaných masívnymi klenotmi. Rozprúdil sa úspešný biznis. Škála materiálov na výrobu šperkov sa neustále rozrastala. Pribudli perly a drahokamy, dizajn sa menil v závislosti od regiónu a zákazníkov. Do značnej miery ho ovplyvňovali politické zmeny. S každou vojnou sa odohral stret kultúr, keď ľudia spoznávali nové produkty. Uznajte, aký musel zažiť Alexander Macedónsky šok, keď na svojom siahodlhom vojenskom ťažení zisťoval, že obyvatelia dobytých orientálnych krajín sú ovešaní klenotmi síce z rovnako drahých kovov, ale ich prívesky, brošne a spony sú v detailoch oveľa prezdobenejšie?
Klenot = status
Pokladať starovekých ľudí za namyslených márnotratníkov by bolo bohapusté ignorantstvo. Šperk predovšetkým slúžil ako identifikácia. Dievčatkám prepichli ušká a nastokli im náušnice, aby sa stotožnili so svojím ženstvom. Klenotmi človek vyjadroval svoj spoločenský status, poskytoval dôkaz, že jeho finančná situácia je v poriadku, a v neposlednom rade – šperky zdôrazňovali pôvab. Veď aj bájna Kleopatra by krásou „žiarila“ určite menej, keby ju honosnými klenotmi neobdarúvali prominentní milenci. Prvý šperk zvyčajne dostal človek do daru hneď po narodení a mnohé ďalšie získal pri náboženských rituáloch. Dary zodpovedali sociálnemu prostrediu a darca opäť potvrdil stav o svojom „účte“. V podobnom duchu sa vzťah k šperkom rozvíjal i v stredoveku, keď ho do veľkej miery poznačilo kresťanstvo. Hoci nový svetonázor vštepoval nevraživosť voči majetným, vášeň ku klenotom neoslabil. Práve naopak. Zásluhou kresťanstva a mohutnejúcej cirkvi sa sortiment šperkárskych výrobkov neuveriteľne rozrástol.
Viac sa dočítate v májovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.
