Hačikó, príbeh psa - recenzia filmu

Ak námet umeleckého diela vo všeobecnosti má oporu v skutočnej udalosti, má aj pred tými najbizarnejšími námetmi vždy výhodu. On v sebe totiž nesie – pravdu. Ak pointa diela je zaujímavá, zväčša neobvyklá, vymykajúca sa zo sivého stereotypu a ak v sebe nesie jasnú etickú či morálnu hodnotu, je na najlepšej ceste stať sa dielom, ktoré minimálne zaujme. V prípade námetu filmu Hačikó – príbeh psa sa uvedené hodnoty plne prejavili. Jednoduchosť, prostota, úprimnosť vzťahu, vernosť a prostredníctvom týchto základných a jednoduchých princípov jasný apel na tie časti svedomia človeka, ktoré sa nánosom spoločenského balastu skoro úplne stratili, ani nevieme prečo, kde...

Scenárista Stephen S. Lindsey príbeh z Japonska aktualizoval a preniesol do súčasnej Ameriky, pričom sa snažil udržať príbeh v jednoduchej a prostej podobe, bez typických hollywoodskych manier akčnosti, iskrivého humoru či šoku... Príbeh zostal prostý, ako vo svojej podstate, tak i vo svojej forme. Z akéhosi rytmického hľadiska výroby – produkcie filmov ho teda možno zaradiť k filmom – diétnym, upokojujúcim, diametrálne odlišným od hlavného prúdu, čím, samozrejme, má veľkú šancu zaujať a získať široké publikum, len musí prísť v ten pravý čas. Napriek akémusi vhodnému načasovaniu témy podobných filmov majú vždy svojich divákov, ak náhodou trh nie je priveľmi presýtený veľkým množstvom podobných filmov. V prípade filmu Hačikó – príbeh psa je zrejmé, že jeho objavenie sa a následná svetová distribúcia prišla vhod a z toho dôvodu prinesie všeobecný prospech a pozitívne emócie.

Viac sa dočítate v novembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

 

Patrí do vydania: 
November 2010