Autori pristúpili k všeobecne známej téme so značnou voľnosťou a autorskou slobodou. Niet pochýb, že autori majú vždy plné právo na subjektívne spracovanie akejkoľvek témy, jej vlastné videnie, ako aj smerovanie, pretože iba v takom prípade môžeme hovoriť o umeleckom diele. V opačnom prípade by to bol nanajvýš dokument, ktorý by musel akceptovať všetky historické fakty.
Aby sa však aspoň čiastočne mohli vyhnúť akýmkoľvek výčitkám či porovnávaniam s inými umeleckými spracovaniami tejto témy (údajne existuje viac ako sto spracovaní Robina Hooda), sústredili sa najmä na akúsi predhistóriu známej legendy o Robinovi Hoodovi. Pravdepodobne na základe tohto rozsiahleho „entrée“ (vstupu) si následne dovolili aj určité „umelecké“ korekcie vo vzťahu k známym udalostiam zo života Robina Hooda (Robin Hood sa zmenil na Robina Longstride, ktorý sa vo víre udalostí postupne dozvedá o svojom skutočnom pôvode, a najmä o otcovi – kamenárovi, určite nie náhodou, ktorý bol akýmsi predobrazom večnej túžby určitých vybraných ľudí po voľnosti (liberté), rovnosti (égalité) a bratstve (fraternité)). Tajomstvo odkazu vytesaného na jednom z nosných kameňov obkolesujúcich obelisk: „Povstaň a povstaň znovu, až sa z jahniat stanú levy“ akoby aj v dnešných dňoch nepriamo či priamo evokovalo nadčasovosť tejto idey, ktorá nie a nie dosiahnuť svoju reálnu – skutočnú podobu či formu.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.