Rozhovor
Vaša rodina emigrovala do Nemecka, keď ste mali 12 rokov. Takže ste už celú situáciu asi vnímali veľmi intenzívne. Prečo sa rozhodli odísť? Povedali vám o tom alebo vás to zaskočilo?
Nie, neprekvapilo ma to, vedel som o tom. Dva roky predtým sme boli na „západe“ na dovolenke a to, čo sme tam zažili, bol pre nás obrovský kultúrny šok. Boli to však najmä ekonomické dôvody, prečo sa rodičia rozhodli odísť z vtedajšieho Československa. Chceli sa mať lepšie a tento režim im to neumožňoval.
Začiatky museli byť ťažké... Prišli ste o kamarátov, s ktorými ste vyrastali, o kontakt s rodinou... Hovorili ste už vtedy po nemecky? Ako to bolo v škole?
Začiatky boli náročné, ale nič netrvá večne. Asi po roku sa situácia znormalizovala. Keď sme prišli, vedel som len niekoľko slov, ale postupne som sa naučil jazyk, otec dostal pracovné povolenie, a tak sme začali žiť normálnym životom.
V roku 1991 ste prišli späť. Opäť ste opustili prostredie, ktoré vám bolo dôverne známe. Čo hovorili vaši rodičia na to, keď ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?
Nijak zvlášť to nekomentovali. Bol som dospelý a oni toto moje rozhodnutie rešpektovali. Nemôžem povedať, že by nechápavo krútili hlavou, ale ani to, že by mi tlieskali.