V apríli by nás nemalo prekvapiť nič, veď štvrtý mesiac v roku si vyslúžil žartovný prívlastok najpochabejšieho obdobia. Predurčilo ho na to počasie a história. Prvý apríl sa do kultúry európskych národov zapísal ako deň „bláznov“. Tento neoficiálny ,,sviatok“ sa s obľubou praktizuje v mnohých krajinách. V jediný deň v roku je oficiálne dovolené klamať, vystrájať, robiť si zo svojich priateľov žarty.
V apríli sa odohráva veľký boj. Neľútostná pani zima sa bráni koncu svojho kraľovania a očakávaná jar musí svoje nástupníctvo poriadne presadzovať. Slovné spojenie „aprílové počasie“ hovorí za všetko. Slnečné lúče cez deň a nočné mrazy, teplý jasný deň strieda dážď so snehom, mrholenie, duje silný vietor a sivé oblaky dokážu v okamihu zatieniť slnko. „Keď v apríli vietor duje, stodola sa naplňuje,“ hovorí známa pranostika a slúži ako dôkaz, že aj prudké striedanie počasia roľníci vnímali sľubne a vzorne uskutočňovali prípravy na sejbu. V apríli štartuje poľnohospodárska sezóna a tento mesiac patrí k tým najnáročnejším. Napriek náladovému počasiu sa zem pekne prehrieva a spod nej vykújajú krehké kvietky. Snežienky, fialky, bledule, a iné vedia v zelenkavej tráve vyčarovať farebný koberček. Prebúdzanie prírody po krutej zime človeka odjakživa fascinovalo. Aj vďaka tomu v apríli neraz oslavujeme veľkonočné sviatky, ktoré skĺbili kresťanskú symboliku s pohanskou do čarovného slávenia zrodu nového začiatku.