V momente, keď Coco Chanel vkĺzla do hladkých krátkych šatočiek, ženy získali novú zbraň. Odev konečne prestal zavadzať a začal slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Jeho sila spočívala v hriešnej jednoduchosti. „Mademoiselle“ Chanel potvrdila, že od prostého k dokonalému je len krôčik.
„Ak si pod pojmom absolútneho luxusu predstavujete štíhlu ženu oblečenú do hladkých čiernych šiat, ktorej dekolt zdobí trbliebajúci sa náhrdelník, inštinkt pre módu máte rozvinutý naplno. Tento obrázok totiž inšpiroval nejedného módneho dizajnéra a cestu k úspechu mu posypal ružovými lupienkami. Pohľad na výklad s osvetlenou figurínou v čiernych jednoduchých šatách a s masívnym šperkom položeným na čiernom zamatovom vankúšiku dokáže zelektrizovať aj tú najväčšiu obeť módnych trendov. Priam neuveriteľne pôsobí, že tento fakt móda neodsúva do zabudnutia, ba práve naopak. Šaty, ktoré celý svet pozná ako „malé čierne“, si vo svete módy vydobyli stabilnú pozíciu a v ženskom šatníku im patrí čestné miesto už takmer celé storočie.
... a boli „malé čierne“
Pozadie vzniku večne aktuálnych malých čiernych šiat je neveselé. Gabrielle „Coco“ Chanel bola povestná večnou zamilovanosťou do niekoho, kto ju nikdy nebral príliš vážne. Arthur Capel, familiárne prezývaný „Boy“, bol hráč anglického póla a vtedajší svetoznámy sukničkár. Coco bola do neho bezhlavo zaľúbená a presvedčená, že raz sa za neho určite vydá. Očakávané „raz“ neprišlo. „Boy“ Capel sa rozhodol pre sobáš z rozumu a Coco sa ocitla v polohe vydržiavanej milenky. Keď „Boy“ v roku 1925 tragicky zahynul pri dopravnej nehode, v živote aj šatníku návrhárky sa definitívne udomácnila „čierna“. Celý Paríž sa dozvedel, ako Coco zdrvená tragédiou presedela na mieste nešťastia s tvárou v rukách celé hodiny. Dozvuky obrovského žiaľu „prevtelila“ do typických šiat. Nosiť smútočný odev oficiálne nemohla a tak celú záležitosť vyriešila šalamúnsky. Smútok držala po celý život. Funkciu neformálneho smútočného odevu za milovaným Arthurom dokonale splnili malé čierne šaty.