Žuvačka nie je len akási obyčajná guma na žuvanie, za akú ju mnohí považujú. Je to najstaršia pochúťka na svete, a navyše ponúka aj množstvo výhod. Okrem „schopnosti” neutralizovať nepríjemný dych sa zároveň spája aj s dentálnou hygienou a chudnutím. V poslednom čase si táto lepkavá guma získala pozornosť najmä ako účinná a lacná bojovníčka proti stresu, ktorá navyše zvyšuje sústredenosť a ostražitosť.
Ľudia už dlhé roky hľadajú a vymýšľajú rôzne spôsoby, ako bojovať so stresom. Niekto si v strese zapáli cigaretu, iný zas celkom spontánne siahne napríklad aj po takej maličkosti, ako je žuvačka. Na trhu dnes existuje nespočetné množstvo druhov žuvačiek. Objavujú sa v najrozličnejších baleniach, farbách, tvaroch, veľkostiach, a samozrejme, chutiach. Žuvačku má dnes už hádam každý niekde po ruke – v taške, peňaženke či dokonca v aute. Siahame po nej raz z toho, raz z iného dôvodu: jednému osvieži dych pred rande, druhému prečistí chrup po chutnom stejku, tretiemu aspoň na chvíľku zaženie chuť na sladké, ďalšiemu upokojí nervy niekde v kolóne áut alebo pomôže zabaviť dieťa obrovskou bublinou. Tú úplne náhodou vynašiel a prvý raz nafúkol v roku 1928 dvadsaťtriročný účtovník, Walter Diemer. Či už pôjde o zelený plátok alebo červenú guľôčku, žuvačka vždy splní svoj účel perfektne. Možno teda povedať, že je vlastne vreckovým multifunkčným pomocníkom, ktorý nás navyše ani finančne nezruinuje.
Čo je to žuvačka?
Žuvačka je v podstate istý druh gumy, ktorá sa vyrába z čikle, elastickej hmoty obsiahnutej v latexe tropického ovocného stromu Achras sapota alebo len jednoducho sapota, ktorá sa viac kvôli ovociu ako žuvačke pestuje v Indii, a naopak, viac kvôli žuvačke vo východnom Mexiku a Guatemale. Pravdou však je, že pri výrobe žuvačiek sa do celého procesu zamiešala aj chémia, a tak nemusí ísť nevyhnutne len o prírodný latex zo sapoty, ktorý sa získava jednoduchým narezávaním kôry stromu, ale vypomôcť si dnes vieme už aj polymerizovaným 1,3 – butadiénom, syntetickým latexom.