Krištáľové krídlo po trinásty raz. V objatí duchovnosti, so slzami dojatia. V čase, keď Mária Vaškovičová zakladala tradíciu oceňovania významných slovenských osobností cenou Krištáľové krídlo, mala štyridsať rokov. Vek zrelosti, keď je človek na vrchole svojich schopností. Krištáľové krídlo jej prinieslo spoločenský vzlet a oceneným „ zápis“ do pamäti národa a radosť zo zadosťučinenia.
V apríli sa bude po trinásty raz odovzdávať prestížne ocenenie Krištáľové krídlo. Čo je vaším najcennejším poznatkom z ostatných dvanástich ročníkov?
Aj po dvanástich ročníkoch a pri príprave trinásteho si uvedomujem, že stále začínam od začiatku. Vždy som si myslela, že po rokoch to bude organizačne oveľa jednoduchšie. Páči sa mi, že každý nový ročník so sebou prináša nové skúsenosti. Najcennejším poznatkom je, že prísne dodržiavanie štatútu, dištancovanie sa od lobingu, profesionálna a čestná porota, vysoká náročnosť a nekompromisnosť pri výbere nominovaných a ocenených osobností sú zárukou, že Krištáľové krídlo sa stáva čoraz váženejším a už aj celospoločenským podujatím.
Čo vás pri ceremónii odovzdávania doteraz najviac dojalo?
Zažila som veľa emocionálnych okamihov, asi by som vyzdvihla ten pred dvoma rokmi, keď ocenenie odovzdávali oddelené siamské dvojčatá Andrejka a Lucka, ktoré zachránil v roku 2000 profesor MUDr. Jaroslav Siman, CSc. Za tento počin bol ocenený Krištáľovým krídlom za rok 2000. Pritom som vedela, že profesor, ktorý uskutočnil tento skoro zázračný zákrok, v čase, keď už desaťročné dvojičky odovzdávali túto cenu, sám bojuje s nevyliečiteľnou chorobou. Pohnutie cítim zakaždým, lebo vidím radosť a úctu v očiach a počúvam ju v slovách ocenených osobností. Sú to špičky vo svojich kategóriách a odboroch, ktoré napriek všetkým svojim profesionálnym úspechom sú v ten večer sami dojatí a často sa im trasie hlas. Pri preberaní ceny cítia veľký rešpekt. Zakaždým sa mi zdá, akoby ma objala duchovnosť toho večera. Cítiť ju nielen pri preberaní ceny, ale aj v hľadisku a na recepcii. Všetci prítomní hostia sú v ten večer poznačení atmosférou hlavnej myšlienky Krištáľového krídla. Dovolím si citovať básnika a spisovateľa Kamila Peteraja, ktorý pocity ocenených najlepšie vystihuje: „Krištáľové krídlo beriem ako cenu, ktorú si cením. Cena každej ceny je aj v tom, aké osobnosti okolo vás túto cenu dostali. A keď sa tak dívam okolo seba, až mám pochybnosti, či si takéto ocenenie zaslúžim. V tejto spoločnosti sa cítim príjemne a mám pocit, že najväčšia hodnota tejto ceny je v tom, že nie je zdevalvovaná. Krištáľ má byť čistý, je krehký a krídla by sa nemala dotknúť ľudská dlaň, ale duša. Je to krídlo, ktoré akoby hovorilo: Skús, možno sa dá letieť ešte vyššie a ďalej. Ďakujem.“