Stretli sme sa doslova pár hodín po tom, ako odbila posledná hodina tradične prvého slovenského, a zároveň verejnosťou najsledovanejšieho slovenského plesu. Ples v opere, lebo o ňom je reč, už niekoľko týždňov predtým pútal pozornosť verejnosti i médií a niekoľko dní po ňom zapĺňal titulné stránky novín a vysielania zrejme všetkých televízií. Keď si človek odmyslí všetku tú parádu, všetky tie krásne róby a nádherne upravený priestor Slovenského národného divadla, musí si uvedomiť, že to nie je ani zďaleka taká jednoduchá vec. Pripraviť tak veľkolepo poňaté podujatie.
Skôr než sa začnem zvedavo dožadovať organizačných, a možno aj trochu zákulisných podrobností, musím sa spýtať na to, čo ma zamestnáva od momentu, odkedy viem, že sa spolu stretneme. Okrem toho, že ste tradíciu Plesu v opere spoluzaložili, je o vás známe, že ste po celý čas aj jeho dušou a pozornou organizačnou rukou, a to už úctyhodných desať rokov. Pripraviť podujatie takého rozsahu a na úrovni, aká sa k nemu viaže, je určite otázka mesiacov starostlivej prípravy, ktoré zrejme vrcholia v posledných okamihoch pred úderom slávnostného gongu. Ako pri tom všetkom stíhate pripraviť seba?
Máte pravdu, organizácia Plesu v opere je takmer ročná záležitosť – len čo sa jeden ročník skončí, začíname pripravovať nový. Nie som na to, samozrejme, ani zďaleka sama, spolupracujeme s ľuďmi, s ktorými sa už tak dobre poznáme, že sa môžeme na seba navzájom spoľahnúť. Ale napätie, snaha všetko dokonale pripraviť, nezabudnúť na žiadny detail – to pociťujeme do posledného momentu.
Veď práve. A my ženy, čo by sme si nahovárali, chcem vyzerať vynikajúco, nech je únava akákoľvek. Navyše naša príprava je podstatne náročnejšia ako u mužov...
Ja mám to, povedzme šťastie že som v divadle v deň konania plesu už od rána, takže využívam služby kaderníčky a vizážistky, ktoré sú tam. Čo sa doplnkov týka, tomu prakticky nemusím venovať špeciálnu pozornosť, lebo také drobnosti, ako náušnice, kabelky, topánky, si kupujem priebežne, takže potom stačí iba vybrať to, čo sa hodí. Iné je to už so šatami. Každý rok si ich dávam šiť a každý rok mi to akosi (ne)vyjde tak, že sú hotové až na poslednú chvíľu. A tento rok to dokonca bolo tak, že kvôli šatám museli moje úvodné povinnosti spojené s Plesom na seba prevziať iní. Ja som sedela v šatni a čakala. Už to však po tých rokoch beriem tak, že to tak zrejme má byť (smiech).