Médiá už na pomyselný vrchol slávy vyniesli mnoho mien a mnoho tvárí. Niektoré sa vytratili skôr, než si ich verejnosť stihla poriadne všimnúť. Iných pobyt na tomto olympe popularity stojí mnoho úsilia a ešte viac vlastnej iniciatívy. No nájdu sa aj takí, ktorých máme úprimne radi, ktorým držíme palce, ktorí sa o to, aby boli známi, nemusia ani veľmi snažiť, a čo je veľmi sympatické, ktorým pobyt na vrchole neubral nič z rozumnosti a súdnosti. Aj Adela Banášová je príkladom toho, že vo svete médií a šoubiznisu možno úspešne pobývať mnoho rokov.
Nie je neznámym faktom, že ste vyštudovali kulturológiu. Pravdu povediac, neviem si dosť dobre predstaviť, že by ste vy mali niekedy ambíciu pracovať ako teoretička kultúry či kultúrna referentka...
Diapazon možností uplatnenia je podstatne širší. Tento odbor sa neskôr delí na teoretický a manažment. Jeho praktickejšia vetva potom umožní človeku pracovať napríklad ako manažér kapiel, koncertov, absolvent môže pracovať aj ako kurátor výstav. Keďže ja som v čase štúdia pracovala v médiách, mala som už o svojej budúcej praxi nejakú predstavu. Preto som sa sústredila viac na teoretickú bázu kulturológie, aby som v niečom mala základy, rozhľad.
Je pravda, že ste sa v médiách, konkrétne na obrazovke televízie Markíza začali objavovať pomerne skoro. Pamätám si dokonca vaše prvé redaktorské príspevky. Prečo ste však, ak vás to ťahalo k médiám, neštudovali žurnalistiku?
Lebo si myslím, že na rozdiel od takých vedných odborov, ako je medicína či právo, žurnalistika je, podľa môjho názoru, vec praxe. Na žurnalistiku musí mať človek predovšetkým talent. Keď som v Teleráne robila dokrútky, ktoré spolu so mnou robili aj absolventi žurnalistiky, mala som 17 rokov. Pre nich to bola rovnaká neznáma ako pre mňa, učili sme sa to rovnako a naučila som sa to za dva týždne. Preto sa mi potom zdalo jednostranné, aby som sa v rámci vysokoškolského štúdia teoreticky vzdelávala v tom, čo už som sa aj tak učila v praxi. To je dôvod, prečo som volila iný odbor, ktorý by to vyvážil.