Pri príležitosti vydania monografie Ladislava Chudíka sme sa porozprávali s jej autorkou, divadelnou kritičkou a publicistkou Ľubicou Krénovou.
Pán Ladislav Chudík oslávil nedávno významné životné jubileum. Bol to ten hlavný dôvod, prečo ste sa pustili do napísania monografie o jednej z najvýznamnejších hereckých osobností Slovenska?
Napísať monografiu o človeku a hercovi, akým je pán Chudík, je pre každého divadelného kritika veľkou výzvou. Navyše som ho dobre poznala a už veľakrát s ním spolupracovala. Spomínam si na naše začiatky. Hneď prvýkrát ma vzal do svojej šatne Divadla P. O. Hviezdoslava a „preskúšal“ zo zakladateľských osobností slovenského profesionálneho divadla z portrétnych fotografií zavesených na stenách. Spoznala som ich všetkých, až na jediného – Janka Borodáča, a zrejme aj týmto som si získala dôveru pána Chudíka. Umelca profesionála, ktorý si navyše celý život viedol zápisníky, dôkladné štatistiky. O to ľahšie bolo potom moje rozhodnutie napísať hereckú monografiu, keď ma oslovilo s ponukou vydavateľstvo Slovart. Vedela som však, že sa vydávam „na dlhú trať“. Čakali ma štyri náročné roky, nielen písania, ale najskôr štúdia celkovej divadelnej histórie a stoviek jeho hereckých postáv. Musela som nanovo prejsť genézou vývoja slovenského dramatického umenia, pretože pán Chudík, ako jeden z prvých profesionálov, stál prakticky pri zrode a formovaní divadla na Slovensku, ale aj hraného filmu či televízie. Prečítala som veľa historických i umenovedných kníh, spracovala podklady z 22 šanónov recenzií a článkov z archívu Chudíkovcov a čerpala som aj z archívov Divadelného ústavu, Slovenského filmového ústavu, archívu SND, Slovenskej televízie i Barrandova. V neposlednom rade som využívala aj hercove početné osobné zápisníky.
.