Vladimír Bajan - Odvšadiaľ cítiť človečinu

Dal sa na politiku, lebo bol nahnevaný. Najskôr na komunálnu, potom vyskúšal „veľkú“, aby sa zase vrátil bližšie k ľuďom. Z jeho postojov a činov trčí človečina. Je totiž presvedčený, že zmysluplný život sa dá žiť iba vtedy, keď sa zaujímame o druhých, dokážeme pomôcť, povzbudiť i oceniť. Aj preto sa bratislavský župan Vladimír Bajan rozhodol, že Bratislavský samosprávny kraj bude spoluorganizátorom 12. ročníka Krištáľového krídla.

Pochádzate z rodiny, kde sa veľmi zakladalo na vzdelaní, váš otec bol lekár, mama učiteľka. Boli ste vedený k pokore k ľuďom a k citu k umeniu. Aké má motívy človek z takéhoto prostredia, aby vstúpil do politiky?

V mojom prípade veľmi prozaické. Žil som pomerne dynamicky, v druhom ročníku na vysokej škole som už mal dvoch synov a čakali sme na byt, ktorý nám pridelili v Petržalke. Ako bolo vtedy zvykom, ešte ani nestál a chodili sme sa dívať, ako ho stavajú. Keď sme sa doň konečne nasťahovali, zažívali sme typickú „panelstory“. Okolo nás bolo ešte stavenisko, nič nebolo upravené a namiesto po chodníkoch sme chodili po latách alebo po blate. Dosť ma hnevalo, v akých podmienkach žijeme, a pýtal som sa, čo sa s tým dá robiť okrem toho, že nadávame. A tak som sa dal na politiku, jednoducho preto, lebo som bol nahnevaný.

Človeka profesia, ktorej sa venuje, ovplyvňuje, modeluje a mení. V čom vás zmenila politika?

Ak by som to zľahčil, tak zmena sa prejavila najmä na mojom výzore. Z desať- až dvanásťhodinového dennodenného sedenia na stoličke som dosť pribral a občas som si trhal vlasy, takže ich mám výrazne menej. Ale politika, najmä komunálna, v ktorej sa nemôžete skryť za stranu a v ktorej vidno, keď niečo urobíte, aj keď to neurobíte, ma naučila ešte väčšej pokore k ľuďom, zodpovednosti a umeniu vedieť ľudí počúvať.

Okrem politiky má vo vašom živote veľký priestor a stále miesto folklór. Dokonca aj s manželkou ste sa zoznámili v súbore Ekonóm, kde ste obaja tancovali. Čoho symbolom je pre vás? Čo významné vám prináša do života, že sa mu neprestajne venujete už desiatky rokov?

Folklór sú ľudia, spoločenstvo, ktoré smrdí človečinou, a to mám naozaj rád. Nie je to ideológia minulosti ani propagácia bývalého režimu, ako sa niektorí mylne domnievajú. Sú to ľudia, ktorí majú radi svoju dedinu, kroj, dedovizeň, pesničku, jedlá... Folkloristi sú v zásade ľudia s úspešnými kariérami. Určite aj preto, že táto komunita je skvelým trenažérom na nácvik komunikácie. Tu sa perfektne naučíte druhého počúvať a vedieť sa pozrieť na veci aj jeho očami. Folklór je životný štýl a mnohým jeho šíriteľom by sme mali vytesať sochu. Napríklad Štefanovi Nosáľovi, ktorý povedal: „Kto má rád folklór, nemôže byť zlý človek.“ A ja som vo folklóre stretol veľa fajných ľudí.

A aj v komunizme ste mohli cestovať do zahraničia...

To áno, bola to veľká výhoda, aj keď nie hlavná motivácia, prečo som tancoval. Propagovali sme Slovensko v zahraničí, niekedy sme mali aj poťahovačky za to, že sme vyvesili našu zástavu tam, kde sa to nesmelo. Som rád, že folklór žije aj ďalej, že napríklad v Petržalke žijú autentické večery folklóru slovenských dedín, ktoré som založil. Je fascinujúce, ako sa dedkovia a babky z dedín pretekajú, aby sa mohli ukázať v Bratislave a stretnúť sa v meste s ľuďmi, ktorí ich nepovažujú za druhotriednych vidiečanov. Lebo v stretávaní sa ľudí je zmysel života. Veľa sme o tom debatovali s nebohou pani Kolníkovou. O tom, že človek začne skutočne žiť, až keď si uvedomí, že naozaj dôležité je v živote iba zdravie a jeho vzťahy s ľuďmi. Lebo od toho sa odvíja všetko ostatné: život rodiny, prístup k práci, životné postoje a spokojnosť so životom. Pretekať sa, kto má viac, kto je väčšia či menšia celebrita, je smiešne, krátkozraké a prízemné. Len z najbližšieho okolia, z Petržalky, poznám desiatky ľudsky veľkých ľudí, ktorí sú podľa mňa hodní Nobelovej ceny, ale kto o nich vie? To, že niekto zažiari dvoma pesničkami a pol roka sa o ňom píše, aký je to frajer, na mňa pôsobí trochu demotivujúco.

viac sa dočítate v marcovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Patrí do vydania: 
Marec 2009