Existenciálne vákuum versus zmysel života

Hľadajúcich je čoraz viac

Moderný svet a s ním spojený luxus, čo súčasnosť prináša, nás uspokojuje čím ďalej, tým menej. Ide o paradox, pretože dnes tu máme to, po čom naši predkovia len túžili. Žijeme v civilizovanej spoločnosti, kde je všetko zautomatizované, technika nám umožňuje dokonalé pohodlie a urýchľuje každodennosť. Ale nič z toho mnohým akosi nestačí. Dokonca ani peniaze, kariéra či sláva nie sú receptom na šťastie. Dôkazom toho je množstvo nespokojných milionárov, zúfalých hercov, spevákov, biznismenov, ale aj obyčajných smrteľníkov, ktorých neteší ani úspech, ani tučné finančné konto. Je síce pravda, že vďaka peniazom si môžeme dovoliť pohodlný život v tom najširšom význame slova, ale šťastie a motiváciu na život treba hľadať inde. Možno ste si všimli, že v súčasnosti davy ľudí nasledujú rôzne duchovné filozofie, zariaďujú si byty podľa feng-shui, cvičia jogu, snažia sa zdravo stravovať a dosiahnuť duševnú rovnováhu. To sa však darí len málokomu z nás. Práve naopak, mnoho ľudí pociťuje duchovnú prázdnotu a trpí rôznymi duševnými chorobami. Z „epidémie duševných chorôb“ obviňujú kritici spoločnosti moderný svet. Príčinu vidia v spoločenských tlakoch spojených s pracovnými ambíciami a stresom, v prevrátených ľudských hodnotách, v odklone od duchovného sveta k materiálnemu, v strate kontaktu s prírodou či v spoločenskej izolácii vyvolanej internetovou revolúciou. Sú presvedčení, že spomínané faktory vedú k úzkosti, smútku a citovej prázdnote človeka. To je vraj daň za to, že žijeme v dynamicky sa rozvíjajúcom svete, kde sa všetko točí okolo pracovného úspechu a lesku peňazí.

Existenciálne vákuum

Viktor Frankl, rakúsky neurológ a psychiater, veril, že väčšina duševných chorôb vrátane úzkosti či depresie má existenciálny pôvod. Vo svojej praxi sa zaoberal pacientmi, ktorí boli uväznení v „existenciálnom vákuu“. To znamená, že sa ocitli vo víre prázdnoty a duchovnej núdze a v ničom nenachádzali potešenie ani hodnotu života (ani v spoločenskom uznaní či v materiálnych statkoch). Vákuum opisuje ako životný priestor človeka, kde chýba „vyšší zmysel“. Bol presvedčený, že materiálne veci nedokážu uspokojiť duchovnú stránku človeka a urobiť ho šťastným. Laicky povedané, človek zmietajúci sa v existenciálnych pocitoch nedokáže mať radosť z toho, čo dosiahol, a neteší ho ani luxus, ktorý si môže dovoliť. Je uväznený v citovej prázdnote a stráca motiváciu, čo by ho poháňala životom ďalej.

Vôľa k zmyslu

Za hlavnú motivačnú silu človeka považoval Freud vôľu po slasti a jeho kolega Adler zase vôľu po moci. Frankl sa s ich názorom nezhodoval. Tvrdil, že ak sa človek orientuje priamo na slasť, často o ňu prichádza, a podobne je to aj s mocou. Motor, ktorý nás ženie dopredu, videl vo vôli k zmyslu. Cesta k šťastnému životu podľa neho vedie cez uvedomenie si pravého zmyslu života. Ten však treba hľadať niekde „mimo nás“. Frankl osobne hľadal takýto zmysel, a to v neľudských podmienkach koncentračného tábora. Tam prišiel na to, že prežiť hrôzy je možné len vtedy, ak sa človeku podarí zamerať sa na niečo mimo seba, na nejaký zmysluplný cieľ alebo úlohu v budúcnosti. Sám sa snažil nájsť niečo, čo by ho poháňalo žiť ďalej. V ťažkých chvíľach si predstavoval sám seba, ako po vojne prednáša študentom na vysokej škole o psychológii koncentračného tábora. Pomáhalo mu aj to, keď sa v predstavách zhováral so svojou ženou. Vojnu prežil, no prišiel o rodičov, brata a ženu, ktorí v koncentračných táboroch zahynuli. Napriek ťažkým životným skúškam zostal Viktor Frankl verný svojej teórii o princípe vyššieho zmyslu života. Tvrdí, že to môže byť čokoľvek – tvorivé dielo, výchova detí, zameranie sa na milovanú osobu, výstup na najvyššiu horu sveta, prekonanie sa v športe či starostlivosť o psa. Na jednej strane nemôžeme tento zmysel nikomu nadiktovať, každý ho musí nájsť sám. Nikomu sa predsa nedá prikázať, aby sa zasmial. Na druhej strane však môžeme druhých k smiechu podnietiť. A to tak, že im budeme rozprávať napríklad vtipy, pri ktorých sa od srdca zasmejú. Viktor Frank sa snažil svojim existenciálne frustrovaným pacientom ukázať bohatstvo sveta hodnôt, pestrú ríšu možností a šancí. Veril, že ak sa človeku podarí aktivovať vôľu k zmyslu, potom ho motivácia dostať sa k cieľu bude poháňať životom ďalej.

Dôležitá je motivácia

Motiváciu k životu hľadal aj hrdina Frank z anglického filmu Za jasného dňa (2005). Stratil zmysel života v momente, keď prišiel o prácu. Nezamestnanosť dokáže poriadne podlomiť psychiku človeka a zhodiť ho na úplné dno, ale snaha splniť si i ten najťažší cieľ ju dokáže opäť pozdvihnúť. Frank sa v ťažkých chvíľach pokúsi preplávať kanál La Manche. Túžba splniť si tajné sny, ktoré sa na prvý pohľad zdajú neuskutočniteľné, je jednou z najväčších hnacích síl ľudského konania. Príbeh prepusteného robotníka, ktorý miluje diaľkové plávanie, predstavuje napĺňanie práve takejto túžby. Sen nazývaný kanál La Manche si splnil aj Jozef Lendacký. Stal sa druhým Slovákom, ktorému sa podarilo premôcť Doverskú úžinu. Jeho príbeh je podobný príbehu Franka. „Hľadal som vyšší zmysel. Našiel som ho v športe. To je to, čo ma robí šťastným. Radosť, ktorú prežívam po sebaprekonaní, na mňa pôsobí ako hnací motor. Človek vždy potrebuje niečo nové, aby sa posúval dopredu. Sebaprekonávanie je mojou životnou filozofiou a robí ma šťastným,“ hovorí Jozef.

Nadchnúť sa niečím

Je úplne jedno, kde človek hľadá motiváciu a vôľu žiť. Podstatné je, aby nás to uspokojovalo a robilo šťastnejšími. Predsa to, čo máme všetci spoločné, je túžba byť šťastný. Šťastie je relatívny pojem a čisto individuálna záležitosť, no každý ho prežíva rovnako. Ide o pocit, keď sa naše vnútro usmieva a my zvonka žiarime. V takom stave sa tešíme na budúcnosť, máme radosť z maličkostí, chce sa nám žiť, vymýšľať nové veci aj tvoriť. Všednosť okolo nás je akási krajšia. Žiaľ, pocit šťastia dokáže prežívať čím ďalej, tým menej ľudí. Skúsme preto hľadať nové výzvy či perspektívy aj niekde inde, ako len v želaní „dokázať a vlastniť viac“. Mnohí si myslia, že šťastie je podmienené peniazmi, pohodlím a luxusom. Dostatok finančných prostriedkov síce prináša sociálnu istotu, ale nikde nie je napísané, že práve nové auto, väčší byt alebo exotická dovolenka nás spravia šťastnejšími. Šťastie je v tomto ponímaní veľmi nevyspytateľné a v konečnom dôsledku nie je závislé od materiálnych vecí. Tvorí sa v našom vnútri a je podmienené vyšším zmyslom, o ktorom hovorí Viktor Frankl. Ide o motiváciu ísť ďalej a nezastať ani vo chvíli, keď sa nám nedarí. Náš život by sa nemal točiť len okolo pracovných povinností. Dôležité sú aj osobné ciele, prekonanie našich súkromných snov či túžob a vôľa nadchnúť sa niečím, čo nám dáva zmysel. A to môže byť skutočne čokoľvek.