Nezdravé jedlo chutí

Hamburgery, šišky, croasanty, čokolády, chrumky, lupienky, sladené bublinkové nápoje. Nič by sa nestalo, keby sa podobných „zázrakov“ nekonzumovalo priveľa. Situácia je však kritická. Ocitli sa v nej krajiny ekonomicky prosperujúce i tie chudobnejšie. Vlády jednotlivých štátov prijímajú opatrenia. Vyzývajú k striedmosti, apelujú na zdravý rozum, zakazujú reklamy. Čo si počať s ľudstvom, ktoré nepozná mieru? Jedinou, i keď slabou útechou je to, že láska k nezdravému jedlu nás všetkých spája. Bez ohľadu na rasu a náboženstvo.

Teóriu ovládame všetci. To, čo nám najviac chutí, je presolené, presladené, preolejované, prifarbené, prípadne vylepšené nie príliš lichotivým glutamanom. Výrazné chute umocňujú pocit hladu aj smädu. Výrobcovia si mädlia ruky. Je to jasné ako facka. Prvým hamburgerom sa mnohí ocitnú v chápadlách rýchleho stravovania. Ich počet stačí na to, aby niektorí mali prácu, iní obrovské zisky a oni pocit uspokojenia v žalúdku a snahu presvedčiť samých seba, že majú síce ľahšiu peňaženku, ale iba o trošku. Každým kúpeným balíkom lupienkov sa vnáarame do sveta nazývaného „nekonečný“. Vnáranie ruky do šuštiaceho balíčka totiž naozaj nemá konca kraja. A ak náhodou naprázdno zašmátrame po jeho dne, nič sa nedeje. V skrinke sa nájde ďalší. Ak nie nový, tak aspoň nedojedený z predošlej „šuchotavej“ akcie. Jasné, všetky potraviny môžu byť škodlivé, ak ich jeme nekontrolovane. Vieme však, že podobné dobroty nášmu telu škodia a vôbec ich nepotrebujeme zjesť veľa. Aj malé množstvá jedla s obrovským obsahom tukov a cukrov dokážu ublížiť nášmu organizmu. Španieli sa „nebabrú“. Majú s priberaním mládeže svoje skúsenosti, a preto si táto strava, namiesto nášho jemného „nezdravá“, v Španielsku vyslúžila radikálnejší prívlastok – „odpadová“. To však vôbec neznamená, že sa v konzumovaní hamburgerov, cukríkov, lupienkov ocitajú niekde na chvoste. Práve naopak. Národ, ktorý v našich zemepisných šírkach vnímame ako stravovací vzor vďaka rybám, olivovému oleju, zelenine a ovociu, čoraz viac holduje práve tomu, čo tak výstižne pomenoval. V krajine sa preto rozpútal boj. Španieli sú povestní tým, že na všetko idú okľukou. Azda najznámejším príkladom je Kolumbova cesta. Keby mu do cesty „nevstúpila“ Amerika, aj do vytúženej Indie by sa dostal predsa len akosi dookola. Ani v prípade „odpadovej“ stravy to nie je ináč. Namiesto toho, aby automaty s margarínovým pečivom, tyčinkami, malinovkami odstránili zo všetkých škôl hneď, dostali nápad presviedčať deti, aby zjedli aspoň jedno jablko denne. Angličania sú radikálnejší. Napriek tomu mediálne najznámejší kuchár, ktorý tak rád pri varení používa holé ruky, Jamie Olivier varuje, že počet obéznych ľudí sa bude zvyšovať. Za jednu z príčin pokladá fakt, že Angličanky nevedia variť, a druhým vinníkom je – svetová kríza. Mimochodom, nezdá sa vám, že aj on sa akosi zaokrúhľuje? Už dávno to nie je voľakedajšie šidlo zvŕtajúce sa po kuchyni. Američania sa stali obeťou seba samých. Typ stravovania, ktorý vymysleli, začal vyberať svoju daň v podobe obezity a všetkého, čo s ňou súvisí. To však neznamená, že odrazu sa stopne to, čo v celom svete získalo obrovskú popularitu. Nič tak nepovzbudí, ako zistenie, že niekto je na tom podobne. Ale buďme spravodliví. Každý je strojcom obsahu svojej chladničky i domácich zásob sám. Od septembra platí v Spojených arabských emirátoch zákaz predaja nezdravých jedál pre všetky školské zariadenia. Deťúrence dostanú namiesto obľúbených maškŕt mlieko a jablko. Školáci z Južnej Kórey sú „ukrátení“ podobne. V školách viac nebudú mať možnosť pochlipkávať sladené bublinkové nápoje. Čo ako sa však jednotlivé krajiny bránia americkému vplyvu, fast food, sladkosti, chrumky a lupienky chutia rovnako od Ameriky, naprieč Európou až po Japonsko. Napchávať sa niečím nezdravým je všade rovnako príjemné.

Chobotnica nazývaná rýchle stravovanie

Keď človek prišiel na to, že je moderný, zistil, že nemá čas. Hoci nemusí orať, siať, žať, chystať na zimu zásoby jedla a kuriva, je veľmi zaneprázdnený. Venuje sa rôznym činnostiam a to spôsobuje, že sa nemá ani kedy poriadne najesť. Preto si zvykol jesť rýchlo. Na tento účel vymyslel špeciálny druh stravy a nazval ho fast food. Tak môže jesť ešte rýchlejšie a nestrácať zbytočne čas. Trošku sa však prepočítal. Pri rýchlosti, ktorú zvolil, stráca prehľad o množstve. Rýchle jedlo nám totiž tak chutí, že ho chceme aj vtedy, keď čas šetriť netreba. Vďaka skvele fungujúcej sieti nebezpečenstvo ocitnutia sa na tvrdej stoličke s nejakým tým hamburgerom v rukách a s plastikovým pohárom pred sebou číha na každom rohu. Prípadné vystátie radu má takisto svoje čaro. Je malou prekážkou s veľkým prísľubom. Filozofiou rýchlych jedál je, že čas medzi prípravou a priamou konzumáciou nepresiahne desať minút. Všetko sa pripravuje z polotovarov, čo je pre podnik pohodlné, a spotrebiteľa zaujíma iba to, že mu chutí a rýchlo zažehná pocit hladu. Spokojnosť je na oboch stranách. Predchodcov rýchlych pokrmov by sme však našli v ktoromkoľvek štáte. Na trhoch a jarmokoch od dávnych čias rozvoniavali rôzne druhy pečeného mäsa a cesta v slanej alebo sladkej podobe. Rozdiel je však v tom, že v minulosti plnila rýchla strava úlohu krízového režimu počas vojnového ťaženia, práce na poli alebo sviatočnej nálady na jarmokoch. Až dvadsiate storočie zmenilo výhody rýchleho stravovania do nepredstaviteľných industriálnych rozmerov. Zabezpečilo miliardové zisky a vychovalo milióny vďačných spotrebiteľov. Tajomstvo obľúbenosti rýchlej stravy určite nespočíva vo svetovom sprisahaní „vyrobiť“ obéznych ľudí so zdravotnými problémami. Príčina je oveľa jednoduchšia. Svedčia o tom nielen štatistiky, ale i to, čo vidíme okolo seba. Svetom vládne zmena. Mesto mení štruktúru. Je dynamické. Ľudia sú uponáhľaní a snažia sa udržať krok. S dobou i so všemocnou reklamou. Tomuto pokušeniu sa často nedokážu vzoprieť dospelí ani deti. Pokusy typu zabaliť mrkvu do obalu so známou značkou a sledovať, či sa bude konzumovať viac, sú zaujímavé. Mrkva tým získa na popularite a oveľa ľahšie sa šmýka dolu krkom. Bolo by však naivné myslieť si, že svetoví výrobcovia postavia svoje miliardové zisky na tom, že presedlajú na podobné úlety. V dohľadnom čase zostanú pri hamburgeroch, pražených kurencoch, hranolčekoch, šiškách a všetkom tom olejnatom zázraku. Všetci predsa vieme, že je to nezdravé. Každý však povie, že mu to chutí. Teda aspoň väčšina z tých, ktorí ochutnajú. Výrobcovia neskrývajú spokojnosť. Urobili totiž vynikajúci ťah. Vytvorili módny trend a pohrali sa s chuťou. Stavili na kombinácie jedál, ktoré voňajú a páčia sa. Áno, prichádza do úvahy aj otázka chemickej závislosti. Reakcie v mozgu sa menia. Vône a chute sú príliš intenzívne na to, aby milovník rýchlych pokrmov presedlal na dusenú brokolicu a suchú ryžu. A je úplne jedno, aký je osobný názor každého z nás. Isté je to, že rýchla strava sa stala súčasťou života bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. To, či jej prepadneme, využijeme jej lákadlá príležitostne, alebo ju budeme ignorovať, môžeme ovplyvniť len my sami.

viac sa dočítate v decembrovom čísle Beauty&Woman, ktoré je už v predaji.

Patrí do vydania: 
December 2008