Západná Galícia. Presklené fasády, kamenné dlažby, skalnaté útesy, divé vlny, šum veľkomesta i tiché zákutia. Nárazník dobyvačných Vikingov, Angličanov, Francúzov. Kráľovská flotila. Prístavný chaos. Amancio Ortega tu zakladá značku Zara. La Coruňa – mesto vyčnievajúce rovno do Atlantiku.
Starí Rimania rýchlo prišli na to, že severozápadné pobrežie Pyrenejského polostrova nemôže zostať nevyužité, a tak na jednom z výbežkov členitého územia postavili maják. Základ mesta bol na svete. La Coruňa bola svojou polohou predurčená na boj. Súčasťou vojenskej taktiky cudzozemcov bolo obsadiť prístav a ochromiť tak španielsku námornú flotilu. Domáci prístav zas bránili a využívali pri výbojných akciách. Práve tu sa nalodila španielska armáda zvaná Neporaziteľná a vyplávala k pobrežiu Anglicka do boja proti kráľovnej Alžbete I., ktorej postavu už po dvakrát tak skvele stvárnila herečka Cate Blanchettová. Dejiny chceli, aby Neporaziteľná armáda porazená bola, a za krátky čas poskytli Španielom zadosťučinenie v podobe ženskej hrdinky. Bola ňou žena z ľudu, súčasná patrónka mesta a vtedajšia bojovníčka za slobodu María Pita. Po obsadení mesta Angličanmi táto odvážna osoba zaktivizovala do boja mestské obyvateľstvo výkrikom: „Kto má česť, nech ma nasleduje,“ hodila kameň a trafila anglického plukovníka rovno do hlavy. Angličania sa stiahli. Keď María Pita po štvrtýkrát ovdovela, kráľ jej udelil dôchodok vo výške dôstojníckeho platu a možnosť vyvážať mulice do Portugalska bez dane. María Pita sa dodnes teší obrovskej popularite. Socha tejto hrdinky zdobí v La Coruni hlavné námestie a na jej počesť sa dodnes konajú bohoslužby, procesie, slávnosti a všetko to, čo Španieli pokladajú za veselé a príjemné. Okrem vojenských záujmov mocností sa La Coruňa zviditeľnila aj vďaka obchodu. V minulosti sa tu predávala soľ a všetko to, čo si Európania privážali po Kolumbovom objave spoza „veľkej mláky“. Mesto zostalo dôležitým prístavom dodnes, a ako to v jeho dejinách chodí, opäť má dôvod na boj. Tentoraz sa nepriateľom stali pašeráci drog. Miestna polícia tu pravidelne konfiškuje obrovské zásielky hašišu či kokaínu a pokračuje v činnosti, ktorá sprevádza život prístavných miest. Odjakživa sa v nich totiž popri povolenom tovare privážalo, predávalo a kupovalo niečo, čo bolo zakázané.
Pláže, mušle, divé vlny Atlantiku
Milovníkom prímorskej atmosféry La Coruňa poskytuje pláže mestské i nedotknuté, pieskové, kamenné i skalnaté, medzi ktorými nechýbajú miniatúrne „plážičky“. Poskytujú ležovisko, relax v podobe zbierania mušlí či pozorovania odvážnych zberačov živočíchov s názvom percebes. Tieto tvory patria k miestnym špecialitám. Ich cena je vysoká. Okrem toho, že kilo týchto mäkkýšov pripomínajúcich dračie pazúriky stojí od šesťdesiat do tristo eur, každý lovec nazývaný „percebeiro“ riskuje život. Percebes žijú prilepené na skaliskách, ktoré omývajú najdivšie vlny. Zberača spúšťajú jeho kolegovia na lanách a ten sa snaží využiť pár sekúnd medzi bijúcimi vlnami na to, aby živočíchy poodsekával aj s kusmi skál. Keď je vlna nablízku, kolegovia ho povytiahnu. Táto činnosť si vyžaduje pohotové reakcie všetkých členov tímu. Pozorujú vlny, a keď je jedna silnejšia ako ostatné, vytiahnu zberača ešte vyššie. Napriek skúsenostiam a odvahe nie je však nič výnimočné, ak sa akcia skončí tragicky.Hoci morské vlny omývajúce pláže lákajú, nie príliš vysoká teplota vody môže odradiť. Väčšina plážových duší, ktoré tu trávia celé dni, sa zdržiava radšej na súši. Tých, ktorí sa predsa len odhodlajú vkročiť do chladných vôd Atlantiku, je len hŕstka. Medzi nimi nechýbajú potápači a... deti. Rodičia ich s ústami zmodranými od chladu presviedčajú, že voda je predsa len studená. Nedajú sa však prehovoriť na nudnejšiu činnosť v podobe stavania hradu z piesku a opäť vbiehajú do vĺn. Na rozdiel od detí zrelšie osoby od pokusu skočiť do mora odradí i teplota ovzdušia. Tá nikoho nesklame.