„Bože! Ďakujem ti nie za to, že si stvoril svet, ale za to, že si stvoril lož,“ povzdychol si na začiatku minulého storočia ruský novinár Vasilij Rozanov. Otvorene povedal, že klamstvom chráni svoje ja a cíti sa tak slobodný. „Klamem, lebo som človek“, zaznamenal v jednej zo svojich poznámok a vzal tak argumenty z rúk všetkým, ktorí ho chceli obviniť z toho, čo popísal v novinách.
Každému z nás v detstve vštepovali, že klamať sa nesmie. Lož si však našla v medziľudských vzťahoch stabilné miesto. Stala sa predmetom vášnivého skúmania psychológov, filozofov, pedagógov, teológov a všetkých tých, ktorí sa snažia najprv pochopiť a potom vysvetliť, prečo človek siahne do svojho sveta fantázie a vytiahne z neho niečo, čo sa nestalo. Prichytenie niekoho pri klamstve nie je nič príjemné. Takáto skúsenosť je ešte horšia, ak klame človek nám blízky, rodinný príslušník či priateľ. Psychológovia upozorňujú, že najčastejšie klameme a zavádzame ľudí, s ktorými nás spájajú užšie väzby. Prečo? Je to pohodlnejšie. Postupujeme tak v prostredí, kde sa cítime istejší, a počítame s tým, že nám dôverujú a nebudú sa nás vypytovať viac, ako je potrebné. Dôvod? Bojíme sa. O svoj status, imidž i o to, čo si o nás kto pomyslí. Nech je už príčinou čokoľvek, máme strach hlavne sami zo seba. Realita nie je ružová a príliš dobre si uvedomujeme vlastnú nemohúcnosť v životných situáciách i medziľudských vzťahoch. Nie všetko sa totiž dá riešiť „tu a teraz“, jasne, s logickou argumentáciou a presne vymedzeným cieľom. Okrem toho, že svet sa delí na mužov a ženy, je aj pestrofarebnou zmesou emócií, vášní, splnených očakávaní a nenaplnených snov. Človek žije preto, aby sa tmolil týmto labyrintom tak, ako vie. Niekto s hrdo vztýčenou hlavou, iný zas potmehúdsky pokukujúc čo, kde a ako zužitkovať, ak nie vo svoj vlastný, tak aspoň v rodinný prospech. A medzi týmito dvoma typmi existuje bohatá škála jedincov, do ktorej spadajú ak nie všetci, tak určite väčšina z nás. Snažíme sa prežiť v motanici na ulici aj v našej vlastnej hlave. Jednou z pomôcok, ako prežiť s čo možno najmenšou ujmou, je lož. Samozrejme, lož má rôzne stupne a frekvencie. Či ju nazveme klamstvom, nepravdou, výmyslom, ľsťou alebo dezinformáciou, používame ju preto, aby sme sa chránili. Vytvárame si ochrannú stenu pred okolitým svetom a sebe na chvíľku podarujeme ilúziu, že veci sa majú ináč ako v skutočnosti. Nie vždy klameme, jemnejšie povedané zavádzame, smerom k pozitívnemu. Koľkí z nás sa zvyčajne vyhovoria na zdravotné ťažkosti vtedy, keď majú urobiť niečo, na čo práve nemajú náladu? Predstavte si, vonku práve leje ako z krhly a vy sa máte stretnúť s kamarátkou. Nemôžete jej predsa zavesiť na nos, že vám stretnutie s ňou nestojí za trmácanie sa v nečase kamsi na opačný koniec mesta. Vyťukáte jej číslo a šup... poviete jej, ako na vás skočil chrípkový bacil, a je to. Samozrejme, zavoláte jej až nejakú tú polhodinku pred stretnutím a ešte môžete dodať, že ste jej už ráno odoslali esemesku. Keď vám povie, že žiadnu nedostala, zašomrete na adresu mobilného operátora a je dokonané. Ste zachránená a môžete vyraziť do kina s novou známosťou. Budete trochu riskovať, že niekde v uliciach stretnete i oklamanú kamarátku, ale pravdepodobnosť, že ju nestretnete, je oveľa vyššia. Sklamanie však môže prísť v podobe telefonátu od „novej známosti“. Vraj sa mu pokazilo auto práve dnes a práve hodinu pred začatím filmu. Nič to. Pred hroziacou nudou vás zachráni kniha alebo telefonát kamarátke. Môžete jej povedať napríklad to, že sa už cítite lepšie a ste schopná vyraziť do ulíc... Iste, podobné drobné lži, jemnejšie povedané výhovorky, nikomu neškodia. Patrí k nim i to, čo narozprávate svojim rodičom o dôvodoch, prečo ich už nemôžete navštevovať tak často ako predtým, to, ako pochválite niekomu účes, aj keď sa vám zdá, že sa kaderníkovi príliš nevydaril, aj to, ako užasnete nad schopnosťami potomka rodičov, ktorí si myslia, že splodili génia aj napriek tomu, že to, čo chválite, ste mali v malíčku, keď ste boli o tri roky mladšia ako on. Veď prečo by ste ich práve vy mali upozorňovať na skutočnosť, že aj keď sa v súčasnosti rodí tak veľa nadaných detí, ten ich pobehaj má od geniality predsa len dosť ďaleko? Takéto drobné klamstvá sa tolerujú. Včlenili sme ich do formálnej konverzácie. Ak toto manévrovanie ovládate, stanete sa pomerne obľúbeným jedincom. Naozaj stačí málo: pochváliť, zhíknuť, polichotiť a je to. Ak je vám však podobný spôsob proti srsti, budete vyzerať ako odľud. Že vám to vôbec neprekáža a radšej budete odľud ako cvičená opica? Tak potom si nerobte starosti. Svet sa zaobíde aj bez vášho lichotenia. A vôbec to neznamená, že bude o nejaké to klamstvo ľahší.